Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže rozbehlo kampaň, ktorou poukazuje na rozdiely v živote “doma” a v prípadoch, keď sa slovenskí občania presťahujú do zahraničia. O cieľoch kampane sme sa porozprávali s riaditeľkou Centra, JUDr. Andreou Cisárovou.

 

Viacerí z nás v médiách zachytili slogan “iný kraj, iný mrav”. Jedná sa o kampaň, ktorá sa týka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Čo sa touto kampaňou sleduje

Cieľom kampane pod sloganom „iný kraj, iný mrav“ je v čo najkratšom mediálnom priestore upútať pozornosť diváka a pomocou tohto v slovenskej reči zaužívanom prísloví, upozorniť a zdôrazniť potrebu prevencie. S otvorenými hranicami a voľným pohybom občanov EÚ narastá aj počet prípadov týkajúcich sa medzinárodného rodinného práva, ktoré sa svojou podstatou týkajú detí. Preto je táto oblasť veľmi dôležitá a citlivá. Na potrebe prevencie a šírenia osvety sa zhodujú všetky členské štáty EÚ. Centrum zvolilo túto formu kampane, nakoľko tieto prípady zahŕňajú cudzí prvok, ktorým je či už žitie v inej krajine alebo spolužitie s cudzincom. Kampaň je zameraná na šírenie osvety. Jej cieľom je klásť dôraz na to, aby si ľudia uvedomili, že kultúrne rozdiely aj keď vítané a užitočné môžu mať aj nepriaznivé následky pri niektorých rodinných situáciách. Ľudia by si ich tak mali uvedomiť a snažiť sa tolerantnejšie riešiť spoločné nezhody pre dobro rodinného života a dieťaťa. Ako uvádzame na konci jednotlivých spotov- partnera, s ktorým sa rozhodne človek žiť si vybral v dobrom aj zlom, preto by sa mali snažiť spoločne tolerantne a rozumne prekonať aj vzájomné možné nezhody.

 

Uvedomujú si mnohí práve to, že v zahraničí to jednoducho funguje inak? Vzťahy, starostlivosť o detí, že celková kultúra v rámci rodinného života je iná?

Na začiatku vzťahu či bezprostredne po presunutí do inej krajiny majú ľudia zväčša stále svoje zaužívané zvyklosti a očakávania od života, ktoré korešpondujú s ich doterajším životom. Centrum sa čoraz viac stretáva so všeobecnejšími prípadmi právneho poradenstva, ktoré poskytuje, pričom sa dá konštatovať, že ľudia si takéto rozdiely uvedomujú čoraz vo väčšej miere, čo považujeme za pozitívny jav. Predsa ak sa človek rozhodne žiť v inej krajine, dobrovoľne sa zaväzuje rešpektovať daný právny poriadok a musí sa chovať v súlade so zákonmi a zvykmi danej krajiny. Rovnako tak aj vo vzťahu dvoch milujúcich ľudí ide predovšetkým o vzájomnú toleranciu a rešpekt. Stretávame sa však aj so skupinami ľudí, ktorí si niektoré riziká neuvedomujú a aj túto skupinu ľudí má kampaň za cieľ osvojiť.

 

Vzťahy Sloveniek s cudzincami sa rozšírili najmä po otvorení našich hraníc, kedy Slovenky “išli za lepším”. Ako je tomu dnes?

Ako uvádzate táto motivácia „ísť za lepším“ je aj v súčasnosti v podmienkach EÚ dôležitá téma, ktorú nazývame aj ekonomická migrácia. Dôvodov na presun je však môže byť viac ako len lepší finančný život, môže to byť štúdium, prispôsobenie sa partnerovi, na druhej strane môže odchod do inej krajiny spôsobiť nestabilitu v neznámom prostredí a opätovný návrat domov. Vo všeobecnosti však nevedieme osobitnú štatistiku, ktorá by robila rozdiely medzi zmiešanými vzťahmi slovenských mužov a žien, napokon stáva sa, že aj vzťah dvoch slovenských občanov sa skončí únosom dieťaťa do zahraničia jedným z rodičov. Prípady sociálnoprávnej ochrany detí s medzinárodným prvkom (teda aj známe „odoberania deti“) ako aj rodičovské medzinárodné únosy detí sú agendy, ktoré v Centre zaznamenávajú z roka na rok dramatický nárast v počte prípadov. Práve preto považuje EÚ osvetu za dôležitú a je to aj jeden z faktorov, prečo sa Centrum rozhodlo osloviť masovú verejnosť aj touto formou kampane.