Právna revue

goAML: Povinnosť sa môže týkať aj firmy, ktorá zapísanú podnikateľskú činnosť nikdy nevykonávala

Rozhodujúci nemusí byť skutočný predmet podnikania, ale už samotné oprávnenie zapísané v registri. Niektoré spoločnosti a živnostníci sa musia zaregistrovať do systému goAML, hoci v danej oblasti nikdy nepodnikali. Termín pre existujúce povinné osoby je 30. november 2026.

Mgr. Martin Mikloško, advokát13 min čítania
goAML – registrácia povinných osôb do 30. novembra 2026
goAML – registrácia povinných osôb do 30. novembra 2026

Stav k 15. novembru 2026. Článok vychádza z AML zákona a z usmernenia Finančnej spravodajskej jednotky z 14. októbra 2026.

V skratke: Podľa usmernenia FSJ môže registračnú povinnosť v systéme goAML založiť už samotné oprávnenie zapísané v obchodnom alebo živnostenskom registri, aj keď firma takú činnosť nikdy nevykonávala. Existujúce povinné osoby sa musia zaregistrovať najneskôr do 30. novembra 2026, nové do 30 dní od vzniku postavenia povinnej osoby. Pokuta pre právnickú osobu môže dosiahnuť 1 000 000 €.

Mnohé podnikateľské subjekty si pri vzniku zapíšu do registra viac predmetov podnikania, než koľko napokon reálne využívajú. Dôvodom býva snaha ponechať si priestor na budúce rozšírenie podnikania alebo vyhnúť sa dodatočným administratívnym úkonom. Takýto postup môže mať aj menej očakávané právne dôsledky.

V súvislosti s novou registračnou povinnosťou podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu sa totiž ukazuje, že niektoré firmy môžu mať povinnosť registrácie do goAML už na základe podnikateľského oprávnenia. Nemusia pritom poskytovať služby klientom, uzatvárať obchody ani dosahovať zisk z činnosti, ktorá je uvedená v ich registri.

Finančná spravodajská jednotka Prezídia Policajného zboru (ďalej „FSJ") túto otázku bližšie vysvetlila v usmernení zo 14. októbra 2026. Jeho závery by nemali prehliadnuť najmä konatelia obchodných spoločností, účtovníci a osoby zodpovedné za právny a administratívny chod podnikateľov.

Nová povinnosť vyplýva z AML zákona

Základným predpisom je zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej „AML zákon"). Okruh subjektov, na ktoré sa vzťahujú osobitné povinnosti, vymedzuje predovšetkým § 5.

Medzi povinné osoby nepatria len banky a finančné inštitúcie. Zákon zahŕňa aj viaceré nefinančné profesie a podnikateľské činnosti, napríklad účtovníkov, realitných sprostredkovateľov, obchodníkov s určitými druhmi tovaru či poskytovateľov vybraných finančných služieb.

Novela vykonaná zákonom č. 73/2026 Z. z. zaviedla od 1. júna 2026 novú povinnosť: povinné osoby sa musia registrovať v elektronickom informačnom systéme goAML. Systém prevádzkuje FSJ a slúži na elektronickú komunikáciu medzi touto jednotkou a subjektmi podliehajúcimi AML regulácii. Prostredníctvom goAML sa podávajú hlásenia o neobvyklých obchodných operáciách a vymieňajú sa informácie potrebné na plnenie zákonných povinností.

Registrácia nie je podmienená tým, či podnikateľ niekedy identifikoval podozrivý obchod alebo či má dôvod niečo oznamovať. Ide o samostatnú povinnosť, ktorá vzniká postavením povinnej osoby.

Ktoré zápisy v registri môžu spustiť registračnú povinnosť?

Pri posudzovaní, či sa konkrétna spoločnosť musí registrovať, treba vychádzať z jej oprávnení aj zo skutočného rozsahu činnosti. Zákon nestanovuje pri každej profesii rovnaké podmienky. Prípady možno rozdeliť do troch kategórií.

1. Rozhoduje už samotné podnikateľské oprávnenie

Najväčšiu pozornosť by mali venovať registrovaným činnostiam spoločnosti, pri ktorých sa postavenie povinnej osoby odvodzuje už od existencie oprávnenia. Typicky ide o:

  • Vedenie účtovníctva: zákon výslovne zahŕňa účtovníkov medzi povinné osoby podľa § 5 ods. 1 písm. h).
  • Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností: realitná činnosť patrí pod § 5 ods. 1 písm. i).
  • Zasielateľstvo: patrí sem aj historické označenie služieb verejných nosičov a poslov, ktoré sa môže objavovať v starších zápisoch.
  • Finančný lízing: zákon ho zaraďuje medzi činnosti finančných inštitúcií podľa § 5 ods. 1 písm. b) bodu 13.
  • Organizovanie dobrovoľných dražieb: aj táto činnosť patrí do okruhu povinných osôb.

Osobitne treba upozorniť na rozdiel medzi finančným a operatívnym lízingom. Pri operatívnom lízingu ide spravidla o prenájom bez dohodnutého práva na kúpu predmetu nájmu. Podľa výkladu FSJ sa takáto činnosť automaticky nepovažuje za finančný lízing.

Pri uvedených činnostiach sa podnikateľ nemôže spoliehať na argument, že službu nikdy neposkytoval. Podľa výkladu FSJ vzniká povinnosť už získaním príslušného oprávnenia.

2. Záleží na tom, aké služby firma skutočne poskytuje

Pri ďalšej skupine činností samotný zápis v registri ešte neznamená postavenie povinnej osoby. Príkladom sú podnikateľské, organizačné a ekonomické poradenské služby. Ak spoločnosť poskytuje bežné poradenstvo, napríklad v oblasti marketingu, obchodnej stratégie alebo tvorby cien, povinnou osobou sa tým automaticky nestáva.

Iná situácia nastáva, ak v rámci týchto služieb vykonáva niektorú z činností osobitne uvedených v AML zákone. Môže ísť o zakladanie spoločností pre klientov, zabezpečovanie ich sídla alebo služby súvisiace so správou spoločností. Podobne sa posudzuje poskytovanie virtuálnych sídiel a zabezpečovanie osôb do funkcie konateľa alebo prokuristu pre iné právnické osoby. Dôležité je, či podnikateľ takéto služby reálne poskytuje.

Pri prenájme kancelárskych priestorov nemožno bez ďalšieho stotožňovať bežného prenajímateľa s poskytovateľom sídla. Samotný súhlas, aby si nájomca zapísal prenajatú nehnuteľnosť ako sídlo, ešte automaticky nezakladá postavenie povinnej osoby. K téme sídla pozri aj článok Sídlo s. r. o., virtuálne sídlo a súhlas vlastníka.

3. Rozhodujúca môže byť hodnota obchodu

V niektorých prípadoch zákon viaže povinnosti na dosiahnutie finančnej hranice:

  • Záložne: povinnosti sa uplatnia pri obchodoch v hodnote najmenej 10 000 €.
  • Obchodníci s hodnotným tovarom: osobitne ide o umelecké predmety, starožitnosti, šperky a drahé kovy či kamene, ak obchod dosiahne zákonnú hranicu.
  • Sprostredkovatelia prenájmu nehnuteľností: relevantná je výška mesačného nájomného, ktoré musí dosiahnuť najmenej 10 000 €.

Pri výpočte limitu treba zohľadniť aj obchody, ktoré na seba nadväzujú a môžu byť navzájom prepojené. Rozdelenie jednej operácie na viac menších plnení preto nemusí znamenať, že sa hranica neuplatní.

Samostatné pravidlo obsahuje AML zákon pre hotovostné transakcie. Podnikateľ, ktorý inak nepatrí medzi povinné osoby, sa môže dostať do pôsobnosti zákona, ak uskutoční hotovostný obchod v hodnote aspoň 10 000 €. Započítavajú sa aj súvisiace obchody, ktoré spolu tvoria ekonomicky prepojenú operáciu.

Súvisiace

Obchodné právo

Koľko stojí založenie s. r. o. v roku 2026

Súdny poplatok 220 €, autorizácia dokumentov, základné imanie 5 000 € a prevádzkové náklady. Prehľad všetkých nákladov na založenie s. r. o. podľa platných predpisov.

6 min