Zákon o konkurze a reštrukturalizácii: Čl. I (časť 2)

(1)Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

(2)Právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť.

(3)Pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi.

(4)Ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku.

(5)Dar alebo dedičstvo môže úpadca počas konkurzu odmietnuť len so súhlasom správcu; inak je odmietnutie daru alebo dedičstva voči jeho veriteľom neúčinné.

(6)Ak je konkurz vyhlásený na majetok právnickej osoby v likvidácii, vyhlásením konkurzu sa likvidácia právnickej osoby až do zrušenia konkurzu prerušuje. Likvidátor počas konkurzu vykonáva svoju pôsobnosť len v rozsahu, v akom neprešla na správcu; do pôsobnosti likvidátora patrí tiež súčinnosť so správcom. Za túto činnosť má likvidátor nárok na odmenu, ktorú určí súd na návrh likvidátora; odmena likvidátora je pohľadávkou proti podstate.

(1)Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca už splnil, avšak druhá zmluvná strana zmluvu v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnila alebo zmluvu splnila len čiastočne, správca môže požadovať splnenie zmluvy alebo môže od zmluvy odstúpiť. Ak druhá zmluvná strana zmluvu o vzájomnom plnení už čiastočne splnila, správca môže od zmluvy odstúpiť len v rozsahu druhou stranou ešte nesplnených záväzkov.

(2)Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú druhá zmluvná strana už splnila, avšak úpadca v čase vyhlásenia konkurzu zmluvu ešte nesplnil alebo zmluvu splnil len čiastočne, druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu úpadcom nesplnených záväzkov odstúpiť; nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

(3)Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca ani druhá zmluvná strana v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnili alebo ktorú si navzájom splnili len čiastočne, správca, ako aj druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu ešte navzájom nesplnených záväzkov odstúpiť; nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

(4)Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, správca môže zmluvu vypovedať v dvojmesačnej výpovednej lehote, ak mu zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva kratšia lehota na vypovedanie tejto zmluvy; zmluvu môže správca vypovedať aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas. Zmluvu o nájme bytu môže správca vypovedať len za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom. Toto ustanovenie sa nepoužije na zmluvy uzatvorené podľa Zákonníka práce.

(5)Ak je druhá zmluvná strana povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do času, keď sa jej poskytne alebo zabezpečí vzájomné plnenie.

(6)Nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, ohľadom plnenia, ktoré poskytla správcovi po vyhlásení konkurzu, sú pohľadávkou proti podstate. Ak tento zákon neustanovuje inak, iné nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane po vyhlásení konkurzu zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

(1)Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu predal vec s výhradou vlastníctva a kupujúcemu ju odovzdal, môže kupujúci vec vrátiť alebo trvať na plnení zmluvy.

(2)Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu kúpil a prevzal vec s výhradou vlastníctva bez toho, aby k nej nadobudol vlastnícke právo, nemôže predávajúci uplatňovať vrátenie veci, ak správca splní povinnosti podľa zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, ako bol predávajúcim k plneniu vyzvaný.

(3)Správca môže splniť povinnosti podľa odseku 2, ak sa vec u úpadcu nachádza pri konaní s odbornou starostlivosťou zistí, že ich splnenie je pre podstatu výhodnejšie.

(4)Ak sa vec prevzatá podľa odseku 2 u úpadcu nenachádza, možno nároky v konkurze uplatňovať len prihláškou.

(5)Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane aj na zmluvu, predmetom ktorej je prenájom veci za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva.

(1)Nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu.

(2)Pohľadávky úpadcu, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu voči inštitúcii podľa osobitného predpisu, sa na účely konkurzu považujú za hnuteľné veci. Ak je v zmluve obsahujúcej záväzok podriadenosti podľa osobitného predpisu dohodnutý zákaz postúpenia pohľadávky, tento zákaz sa nevzťahuje na postúpenie pohľadávky správcom pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu.

(3)Nekapitálové cenné papiere podľa osobitného predpisu sa na účely konkurzu na majetok osôb, ktoré sú majiteľmi týchto cenných papierov, považujú za hnuteľné veci. Ak z obsahu nekapitálového cenného papiera vyplýva zákaz prevoditeľnosti, tento zákaz sa nevzťahuje na prevod tohto cenného papiera správcom pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu.

(1)Ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

(2)Vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu, daňové konanie, colné konanie, vyvlastňovacie konanie, konanie o výživnom pre deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov.

(3)Na vyvlastňovaný pozemok alebo na vyvlastňovanú stavbu, ktorá je súčasťou konkurznej podstaty, vzniká zo zákona predkupné právo vyvlastniteľovi dňom začatia vyvlastňovacieho konania. Predkupné právo vyvlastniteľa sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh vyvlastniteľa; prílohou návrhu je autorizačne a úradne osvedčený geometrický plán.

(4)V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

(5)Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

(1)Ak pri exekúcii predajom nehnuteľnosti bol udelený príklep pred vyhlásením konkurzu a udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom podľa osobitného predpisu, súd rozhodne o príklepe na návrh správcu alebo vydražiteľa podľa tohto zákona.

(2)Ak súd udelenie príklepu schváli, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu; súd príklep neschváli, ak najneskôr ku dňu schválenia príklepu vydražiteľ nezaplatil najvyššie podanie. Po schválení príklepu súdom sa vydá podstata správcovi.

(3)Ak súd neschváli udelenie príklepu, vydražiteľ je povinný vrátiť nehnuteľnosť úpadcovi, vydať mu úžitky z držby nehnuteľnosti a nahradiť škodu, ktorú spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou; tento majetok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty. Súčasťou podstaty sú aj sumy, ktoré sa rovnajú záväzkom vydražiteľa, ktorý nezaplatil najvyššie podanie. Vydražiteľovi sa vráti suma rovnajúca sa najvyššiemu zaplatenému podaniu a úrokom z neho.

(1)Na majetku podliehajúcom konkurzu nemôže počas konkurzu vzniknúť zabezpečovacie právo okrem záložného práva, ktoré sa vzťahuje na budúci majetok, ak bolo zriadené a zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, katastri nehnuteľností alebo osobitnom registri pred vyhlásením konkurzu a okrem záložného práva zriadeného správcom; na výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu nemôže vzniknúť zabezpečovacie právo ani ako na budúcom majetku.

(2)Zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi sa vzťahuje na majetok, ktorý podliehal konkurzu v čase vyhlásenia konkurzu alebo v čase ukončenia prevádzky podniku, ak správca pokračuje v prevádzke, alebo v čase vzniku záložného práva, ak ide o záložné právo vzťahujúce sa na budúci majetok.

(3)Zabezpečovací prevod práva na zabezpečeného veriteľa sa v konkurze považuje za neúčinný a zabezpečený veriteľ, ak zabezpečovací prevod práva spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásil, má v konkurze postavenie zabezpečeného veriteľa so záložným právom k predmetu zabezpečovacieho prevodu práva; pre poradie tohto zabezpečovacieho práva je rozhodujúci čas prevodu práva na zabezpečeného veriteľa. Ustanovenie sa použije rovnako na zabezpečovacie práva s podobným obsahom a účinkami, ako je obsah a účinky zabezpečovacieho prevodu práva.

(4)Zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak ako podľa tohto zákona.

Ak podľa osobitného zákona bol udelený príklep k predmetu dražby, ktorý podlieha konkurzu, pred vyhlásením konkurzu a vydražiteľ dražobníkovi zaplatil cenu dosiahnutú vydražením, vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby prechádza na vydražiteľa. Výťažok dražby sa pritom stáva súčasťou príslušnej podstaty a náklady dražby sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je navrhovateľom dražby veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

(1)Vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry. Ten, komu boli príkazy, poverenia, plnomocenstvá alebo prokúry udelené, je povinný po ich zániku urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad tak, aby úpadca neutrpel ujmu na svojich právach. Takto urobené úkony majú rovnaké právne účinky, akoby príkaz, poverenie, plnomocenstvo alebo prokúra trvali aj po vyhlásení konkurzu. Náklady týchto úkonov sú pohľadávkou proti podstate.

(2)Vyhlásením konkurzu zanikajú aj dovtedy neprijaté úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu. Návrhy na uzavretie zmluvy, ktoré úpadca do vyhlásenia konkurzu neprijal, môže prijať len správca.

(1)Vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa do vyhlásenia konkurzu už zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie.

(2)Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu vrátane podania návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov príslušným súdom. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného príslušným súdom.

(3)Ak úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo pred vyhlásením konkurzu,

(4)Dohody o úprave bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu, ktoré rozširujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu aj na majetok pôvodne patriaci len úpadcovi alebo zužujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu v prospech jeho manžela, sú neplatné, ak boli uzatvorené šesť mesiacov pred vyhlásením konkurzu.

(5)Ak úpadca počas konkurzu uzavrie manželstvo, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniká až zrušením konkurzu.

(1)Proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

(2)Pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke.

(3)Proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku.

(4)Proti spriaznenej pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu.

(5)Započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.

Zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok alebo zakazujúce postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, sú počas konkurzu neúčinné a správca, ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné osoby.

Vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. Oprávnenie podľa prvej vety má správca aj vtedy, ak koná za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu podľa osobitného predpisu.

Projekt premeny, projekt cezhraničnej premeny a projekt cezhraničnej zmeny právnej formy úpadcu podliehajú písomnému súhlasu správcu. Premenu, cezhraničnú premenu a cezhraničnú zmenu právnej formy možno zapísať do obchodného registra iba so súhlasom správcu.

(1)Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

(2)Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

(3)Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.

(4)Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa § 107a ods. 1 platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku.

(5)Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

(1)Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

(2)Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

(3)Ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

(4)V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas piatich rokov pred vyhlásením konkurzu.

(1)Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

(2)Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

(3)Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

(4)Ak odsek 5 neustanovuje inak, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

(5)V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktoré bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas piatich rokov pred vyhlásením konkurzu.

(6)Rovnako ako právny úkon sa posudzuje aj dlžníkovo opomenutie, v dôsledku ktorého dlžník stratil právo alebo v dôsledku ktorého sa voči nemu založili, zachovali alebo zabezpečili majetkové právne nároky.

(1)Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

(2)Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom alebo o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

(3)Ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

(4)V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas desiatich rokov pred vyhlásením konkurzu.

Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil po zrušení konkurzu, ak do šiestich mesiacov od zrušenia konkurzu bol na jeho majetok opätovne vyhlásený konkurz; odporovať však nemožno bežným právnym úkonom dlžníka.

(1)Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

(2)Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak

(3)Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu.

(4)Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka.

(5)Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

(6)Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.

(7)V konkurze podľa § 107a ods. 1 má na účely uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu dočasný správca rovnaké postavenie ako veriteľ.

(1)Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

(2)Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.

(3)Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.

Ten, kto v dôsledku neúčinného právneho úkonu plnil do podstaty, môže požadovať vrátenie vzájomného plnenia od svojho predchodcu. Predchodca, ktorý má povinnosť vrátiť vzájomné plnenie svojmu nástupcovi, má právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia od svojho predchodcu; ak je predchodcom úpadca, právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia možno uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v primeranom rozsahu, v ktorom sa plnenie do podstaty vrátilo.

Ak v dôsledku plnenia pre neúčinný právny úkon do podstaty sa podstata obohatila, ten, na úkor koho sa podstata obohatila, má právo na vydanie obohatenia z podstaty; nárok z obohatenia podstaty si možno uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate.

Ak sa plní do podstaty v dôsledku neúčinného právneho úkonu majetok zaťažený právom k cudzej veci, ktoré bolo na majetku zriadené po tom, čo bol majetok prevedený z majetku dlžníka, je ten, kto právo k cudzej veci zriadil, povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.

(1)Konkurzu podlieha

(2)Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

Všeobecnú podstatu tvorí majetok podliehajúci konkurzu, ktorý netvorí žiadnu z oddelených podstát.

(1)Ak po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa v oddelenej podstate zvýši

(2)Ak po uspokojení zabezpečenej pohľadávky oddeleného veriteľa v oddelenej podstate zvýši

(3)Ak má byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu zložený do notárskej úschovy podľa odseku 2 písm. d) aj v prospech zabezpečeného veriteľa, správca zaradí výťažok prevyšujúci zabezpečené pohľadávky veriteľov v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie pred zabezpečeným veriteľom do oddelenej podstaty tohto zabezpečeného veriteľa, a to do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky. Správca postupuje primerane podľa tohto ustanovenia, ak speňažený majetok pôvodne patril úpadcovi.

(4)Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu zložený do notárskej úschovy podľa odseku 2 písm. d) zložením do notárskej úschovy prestáva podliehať konkurzu, až do času kým sa neuvoľní v prospech zabezpečeného veriteľa alebo úpadcu.

Ak pohľadávka zabezpečeného veriteľa je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa na podnik, oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty patriace k podniku, ako aj výťažky zo speňaženia týchto vecí, práv a iných majetkových hodnôt, ak netvoria oddelenú podstatu iného zabezpečeného veriteľa.

(1)Konkurzu nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, zábezpeka na daň podľa osobitného predpisu, ani majetok nepodliehajúci konkurzu podľa osobitných predpisov.

(2)Príjmy úpadcu podliehajú konkurzu v rozsahu, v akom môžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Časť čistej mzdy, ktorá by inak mohla byť zrazená na uspokojenie prednostných pohľadávok, podlieha konkurzu len v rozsahu, v ktorom sa uhrádza pohľadávka proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. d).

(1)Zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu zabezpečuje správca počas celého konkurzu; správca pritom vychádza najmä zo zoznamu majetku predloženého úpadcom, z vyjadrení úpadcu a iných osôb a vlastných šetrení vykonaných za súčinnosti osôb a orgánov, ktoré sú povinné mu poskytovať súčinnosť. Potrebnú súčinnosť sú správcovi povinní poskytnúť aj členovia veriteľského výboru ohľadom majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a zabezpečení veritelia ohľadom majetku tvoriaceho ich oddelenú podstatu.

(2)Zoznam majetku je úpadca povinný zostaviť a odovzdať správcovi do 15 dní od vyhlásenia konkurzu; ak už zoznam majetku pripojil k návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo poskytol predbežnému správcovi, je povinný poskytnúť správcovi v rovnakej lehote doplnenie tohto zoznamu. Predložený zoznam majetku alebo doplnenie tohto zoznamu je úpadca povinný podpísať a výslovne v ňom uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné. Spolu so zoznamom majetku alebo doplnením tohto zoznamu je úpadca povinný odovzdať správcovi aj všetky ďalšie doklady týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu.

(1)Úpadca je povinný poskytnúť správcovi ním požadovanú súčinnosť, najmä všetky správcom požadované vysvetlenia vo forme a lehote určenej správcom. Na tento účel je úpadca povinný sa aj opakovane dostaviť na požiadanie do kancelárie správcu. V žiadosti o poskytnutie súčinnosti správca vždy poučí úpadcu o trestnoprávnych následkoch nesplnenia jeho povinnosti.

(2)Povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa tohto zákona rovnako ako úpadca má aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu, prokurista úpadcu, odborný zástupca zodpovedný za podnikanie úpadcu, likvidátor úpadcu, nútený správca úpadcu a zákonný zástupca úpadcu; ak je úpadcom právnická osoba bez štatutárneho orgánu, povinnosť poskytnúť súčinnosť správcovi rovnako ako úpadca má aj osoba, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu naposledy.

(3)Ak úpadca alebo osoby uvedené v odseku 2 neposkytnú správcovi súčinnosť požadovanú podľa tohto zákona, súd ich na návrh správcu vyzve, aby správcovi požadovanú súčinnosť do siedmich dní od doručenia výzvy poskytli s poučením o možnosti ich predvedenia alebo uloženia pokuty.

(4)Ak úpadca alebo osoby uvedené v odseku 2 ani na výzvu súdu súčinnosť správcovi neposkytnú, súd môže na návrh správcu nariadiť ich predvedenie na súd, aby podali vysvetlenie; na podaní vysvetlenia sa môže zúčastniť správca, člen veriteľského výboru alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky.

(5)Ak osoba uvedená v odseku 2 ani na výzvu súdu neposkytne správcovi súčinnosť požadovanú podľa tohto zákona, súd jej môže uznesením uložiť na návrh správcu pokutu do 165 000 eur. Uznesenie o uložení pokuty súd doručí správcovi a tomu, komu bola pokuta uložená; ustanovenia § 199 sa nepoužijú. Proti uzneseniu o uložení pokuty je oprávnený podať odvolanie do 30 dní od doručenia ten, komu bola pokuta uložená. Výnos pokuty je príjmom všeobecnej podstaty; nárok na zaplatenie pokuty uplatní správca. Právoplatné uznesenie o uložení pokuty je exekučným titulom. Ak ide o pokutu uloženú mimo konkurzu, výnos pokuty je príjmom štátneho rozpočtu.

(6)Právoplatné rozhodnutie súdu o uložení pokuty osobe uvedenej v odseku 2 je rozhodnutím o vylúčení.

(7)Úpadca, štatutárny orgán úpadcu alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu je povinný najneskôr ku dňu vyhlásenia konkurzu zabezpečiť, aby úpadca neporušoval povinnosť podľa § 40 ods. 2 až 5 Obchodného zákonníka. Ak tak úpadca, štatutárny orgán úpadcu alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu neurobí, má sa za to, že včas nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 sa nemôže zbaviť.

(1)Správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.

(2)Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.

(4)Súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.

(5)Povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že

(6)Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, je rozhodnutím o vylúčení.

(1)Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, notári a súdni exekútori sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu. Súdny exekútor je povinný poskytnúť správcovi aj súčinnosť týkajúcu sa účtov dlžníka v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ich stavov a zmien.

(2)Policajný zbor poskytuje správcovi ochranu podľa osobitného predpisu.

(3)Štátne a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činností podľa tohto zákona; túto povinnosť má najmä orgán poverený evidenciou nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, a centrálny depozitár cenných papierov.

(4)Ten, kto má u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu alebo majetok podliehajúci konkurzu, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu. Tretia osoba je povinná umožniť správcovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na písomnú žiadosť tieto záznamy, dokumenty alebo majetok správcovi vydať alebo urobiť iné opatrenie požadované správcom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu. Ak nebola splnená povinnosť podľa § 74 ods. 7, je osoba poverená vedením účtovníctva úpadcu povinná odovzdať správcovi alebo úpadcovi účtovnú dokumentáciu úpadcu v rozsahu, v akom ju má k dispozícii.

(5)Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri zistení alebo zabezpečení majetku podliehajúceho konkurzu, sú povinné správcovi na písomnú žiadosť tieto listiny prípadne ich kópie alebo veci vydať alebo zapožičať; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.

(6)Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť čísla účtov úpadcu, stavy účtov úpadcu a ich zmeny, informácie o úschove cenných papierov a vkladných knižiek.

(7)Poskytovateľ univerzálnej poštovej služby je povinný oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činností podľa tohto zákona, najmä skutočnosť, či úpadca má poštové priečinky, údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich úpadcovi poštou alebo do jeho poštového priečinka, alebo umožniť správcovi tieto údaje získať a správnosť údajov na mieste preveriť. Túto povinnosť majú aj objednávatelia prepravy alebo osoby, ktoré vykonávajú prepravu.

(8)Osoby poskytujúce telekomunikačné služby sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje o úpadcových telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staniciach, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.

(9)Poisťovne sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť výplaty poistných plnení.

(10)Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu týkajúceho sa nakladania s majetkom úpadcu uverejneného pod značkou.

(11)Dopravcovia sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť príjemcu prepravovaného úpadcovho nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.

(12)Súčinnosť podľa tohto zákona sú tretie osoby povinné poskytnúť správcovi bezodkladne a bezodplatne; to neplatí, ak ide o súčinnosť podľa odseku 1 druhej vety. Ak tretia osoba súčinnosť podľa tohto zákona neposkytne, súd jej môže uznesením uložiť na návrh správcu pokutu do 3 300 eur. Uznesenie o uložení pokuty súd doručí správcovi a tomu, komu bola pokuta uložená; uznesenie sa nezverejňuje v insolvenčnom registri. Proti uzneseniu o uložení pokuty je oprávnený podať odvolanie do 30 dní od doručenia ten, komu bola pokuta uložená. Výnos pokuty je príjmom všeobecnej podstaty; nárok na zaplatenie pokuty uplatní správca. Právoplatné uznesenie o uložení pokuty je exekučným titulom. Ak ide o pokutu uloženú mimo konkurzu, výnos pokuty je príjmom štátneho rozpočtu.

(1)Súpis majetku podstát (ďalej len „súpis“) oprávňuje správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku úpadcu, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.

(2)Súpis je správca povinný vyhotoviť v insolvenčnom registri do 60 dní od vyhlásenia konkurzu. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd na návrh správcu lehotu na vyhotovenie súpisu aj opakovane predĺžiť. Vyhotovený súpis je správca povinný pravidelne aktualizovať, vrátane zaevidovania každej zmeny v súpise.

(1)Do súpisu sa zapisuje majetok podliehajúci konkurzu. Každá právne samostatne existujúca vec, právo alebo iná majetková hodnota sa do súpisu zapisuje ako samostatná položka majetku (ďalej len „súpisová zložka majetku“); to nie je potrebné, ak ide o majetok nepatrnej hodnoty. Jednotlivé súpisové zložky majetku sa musia do súpisu zapísať tak, aby ich nebolo možné zameniť. V súpise sa vždy uvedie deň a dôvod zapísania majetku, ako aj deň a dôvod vylúčenia majetku zo súpisu.

(2)Ak sa na majetok zapisovaný do súpisu vzťahuje zabezpečovacie právo, pri položke majetku sa v súpise uvedie podrobný opis zabezpečovacieho práva, podrobný opis a výška zabezpečenej pohľadávky zabezpečenej týmto zabezpečovacím právom, odkaz na príslušný zápis v zozname pohľadávok a označenie zabezpečeného veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Ak sa na majetok zapisovaný do súpisu vzťahuje viac zabezpečovacích práv, uvedú sa pri položke majetku zapisované údaje ohľadom každého zabezpečovacieho práva spolu s uvedením ich poradia.

(3)Pri jednotlivých súpisových zložkách majetku správca uvedie hodnotu zapisovaného majetku určenú vlastným odhadom v eurách. Pri stanovení hodnoty majetku správca vychádza z účtovnej hodnoty majetku po zohľadnení skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty rovnakého alebo porovnateľného majetku. Peňažné prostriedky v hotovosti alebo na účte správca ocení ich menovitou hodnotou.

(4)Veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ môže požadovať, aby správca dal stanoviť hodnotu majetku znaleckým posudkom. Správca to môže odmietnuť, len ak majetok dotknutej podstaty pravdepodobne nebude postačovať na úhradu trov znaleckého posudku, alebo ak z dôvodu popretia zabezpečenej pohľadávky je sporné, či majetok bude tvoriť dotknutú oddelenú podstatu; to neplatí, ak veriteľ zloží správcovi preddavok na úhradu trov znaleckého posudku. Trovy znaleckého posudku vyžiadaného veriteľským výborom sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate. Trovy znaleckého posudku vyžiadaného zabezpečeným veriteľom sú pohľadávkou proti jeho oddelenej podstate.

(5)Ak súbor majetku tvorí súčasť viacerých oddelených podstát alebo súčasť všeobecnej podstaty a jednej alebo viacerých oddelených podstát, okrem stanovenia hodnoty jednotlivých súpisových zložiek majetku, správca stanoví hodnotu alebo zabezpečí stanovenie hodnoty celého súboru majetku.

(6)Ak sa počas konkurzu zistí, že hodnota majetku zapísaného do súpisu nezodpovedá hodnote uvedenej v súpise, správca môže opätovne stanoviť hodnotu zapísaného majetku.

(1)Do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.

(2)Správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi.

(3)Ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.

(4)Súd do 30 dní odo dňa doručenia návrhu správcu uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby.

(5)Ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.

(6)Majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť za podmienok ustanovených týmto zákonom, iba ak nie je zapísaný do súpisu s poznámkou, nevedie sa na súde konanie o jeho vylúčení zo súpisu a nie je zapísaný do súpisu v inom konkurze.

(7)Majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť vždy počas konkurzu, ak je bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením.

(8)Právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu možno uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Ak bol majetok speňažený, má osoba s právom vylučujúcim zapísanie majetku do súpisu právo na vydanie výťažku zo speňaženia tohto majetku.

(9)Pri zápise majetku do súpisu v rôznych konkurzných konaniach správca, ktorý zverejnil zápis majetku do súpisu neskôr, majetok zo súpisu bezodkladne vylúči; pri zverejnení zápisu majetku v ten istý čas, rozhoduje čas vyhlásenia konkurzu.

(10)Ak je do súpisu zapísaný majetok, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností alebo v inej evidencii majetku v prospech inej osoby ako úpadcu, správca bezodkladne oznámi orgánu povinnému viesť takúto evidenciu majetku, že majetok je zapísaný do súpisu; ustanovenia § 199 sa nepoužijú. Príslušný orgán túto skutočnosť bezodkladne vyznačí v poznámke alebo iným vhodným spôsobom.

(1)Pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými veriteľmi alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na majetku tretej osoby zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu.

(2)Majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby.

(3)Ak majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu z dôvodu zániku zabezpečovacieho práva prestane podliehať konkurzu, správca bezodkladne vylúči majetok tretej osoby zo súpisu.

(1)Do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných právnych úkonov, ako aj nároky z nich vyplývajúce. Ak tretia osoba neúčinnosť právneho úkonu písomne neuzná, správca môže majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu alebo nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť právneho úkonu určí súd; vylučovacia žaloba v tom prípade nie je prípustná.

(2)Do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych úkonov. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu vydania majetku nadobudnutého na základe neplatného právneho úkonu do podstaty možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by bol tento nárok uspokojený, ak by sa uplatnil prihláškou; to neplatí, ak sa tento nárok uplatnil prihláškou.

(1)Ak majetok zapísaný do súpisu nie je možné speňažiť alebo náklady na jeho speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia, správca môže majetok po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúčiť. Správca môže vylúčiť majetok zo súpisu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu aj vtedy, ak vymáhanie majetku je zjavne neúčelné alebo náklady na jeho vymoženie a následné speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia.

(2)Majetok vylúčený podľa odseku 1 správca na požiadanie prevedie na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky. Ak o prevod majetku požiada viac veriteľov, správca prevedie majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky.

(3)Ak sa na majetok vylúčený podľa odseku 1 vzťahuje zabezpečovacie právo zabezpečujúce zistenú zabezpečenú pohľadávku, správca na požiadanie prevedie majetok na toho zabezpečeného veriteľa, ktorého zabezpečená pohľadávka je zabezpečená týmto zabezpečovacím právom; ak sa na majetok vzťahuje viac zabezpečovacích práv, rozhoduje ich poradie v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie. Ak zabezpečení veritelia nepožiadajú o prevod majetku, správca na požiadanie prevedie majetok na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky; ak ich o prevod majetku požiada viac, správca prevedie majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky.

(4)Prevod majetku vylúčeného zo súpisu na veriteľa sa nezapočítava do uspokojenia jeho pohľadávky. Majetok vylúčený zo súpisu, o ktorý do 60 dní od zaevidovania tejto skutočnosti v insolvenčnom registri neprejavil záujem žiaden z veriteľov, prestáva podliehať konkurzu; ak ide o konkurz vyhlásený podľa § 107a, na nakladenie s týmto majetkom sa až do zrušenia konkurzu použije § 44 ods. 1.

(1)Príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania správcovi v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu, ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu.

(2)Príslušným orgánom na účely tohto zákona je

(1)Príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať, ak ide o

(2)V iných veciach nie je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, môže však správcovi odporučiť, ako postupovať. Ak správca odporučený postup príslušného orgánu odmietne, príslušný orgán môže požiadať súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu.

(3)Ak príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ktorý je v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo pravidlami speňažovania ustanovenými týmto zákonom, správca splnenie pokynu odmietne a vyzve príslušný orgán, aby v určenej lehote pokyn v súlade s vytknutými vadami upravil. Ak príslušný orgán vytknuté vady neodstráni alebo sa v určenej lehote nevyjadrí, správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydávaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu.

(4)Ak je členom príslušného orgánu súd, správca alebo ostatní členovia príslušného orgánu predložia pokyn alebo odporučený postup na schválenie súdu až po tom, čo sa ostatní členovia príslušného orgánu k pokynu alebo odporučenému postupu vyjadrili. Súd predložený pokyn alebo odporučený postup uznesením schváli alebo uznesením rozhodne, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia ostatných členov príslušného orgánu.

(1)Správca je povinný vo veciach, v ktorých je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, požiadať príslušný orgán o uloženie pokynu, ako postupovať pred tým, ako urobí prvý právny úkon v tejto veci. V týchto veciach môže správca urobiť prvé právne úkony, až keď príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ako postupovať alebo až keď súd rozhodne, ako postupovať.

(2)Ak príslušný orgán neuložil správcovi v primeranej lehote určenej správcom pokyn požadovaný správcom alebo členovia príslušného orgánu sa k požadovanému pokynu podľa § 83 ods. 4 v primeranej lehote určenej správcom nevyjadria a oprávnené záujmy dotknutých veriteľov tým môžu byť poškodené, správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia, ako aj vyjadrenia príslušného orgánu.

(3)Žiadosť správcu o uloženie pokynu ohľadom speňaženia majetku musí obsahovať navrhovaný spôsob speňaženia a jeho zdôvodnenie, porovnanie očakávaných výsledkov navrhnutého spôsobu speňaženia s očakávanými výsledkami iných možných spôsobov speňaženia a alternatívne návrhy speňaženia majetku.

(1)Správca je povinný v pravidelných lehotách určených príslušným orgánom zverejniť správu o postupe speňažovania a plánovaných úkonoch speňažovania vrátane správy o plánovaných úkonoch speňažovania majetku z oddelenej podstaty.

(2)Správca je povinný do 30 dní po uplynutí piatich rokov od vyhlásenia konkurzu a následne v pravidelných ročných intervaloch zverejňovať správu (ďalej len „reštančná správa“), v ktorej uvedie

(1)Správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov.

(2)Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora.

(3)Správca môže prenechať majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi do nájmu. Zmluvu o nájme majetku je správca povinný dohodnúť tak, aby nájomné bolo aspoň vo výške, za akú sa predmet nájmu v danom mieste a čase obvykle prenecháva do nájmu, aby úpadcovi nevznikli na základe nájmu ani v súvislosti s ním žiadne iné ako zákonné povinnosti, aby povinnosti nájomcu zo zmluvy o nájme boli primerane zabezpečené a aby zmluvu o nájme bolo možné vypovedať v jednomesačnej lehote. Za iných podmienok môže správca zmluvu o nájme uzatvoriť len so súhlasom príslušného orgánu. Príjem z nájmu sa považuje za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

(4)Správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať vo výkone niektorých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu alebo zvýši hodnotu tohto majetku. Ak náklady na výkon týchto činností presiahnu výnosy z týchto činností, správca bezodkladne ukončí výkon týchto činností. Ustanovenia § 88 sa použijú primerane.

(1)Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

(2)Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:

(3)Pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písmena j), si zamestnanec uplatňuje prihláškou. Správca je povinný na požiadanie oznámiť zamestnancovi ku dňu podania žiadosti, v akej výške uznáva pracovnoprávny nárok ako pohľadávku proti podstate a nespornú výšku pracovnoprávneho nároku, ktorú si zamestnanec môže uplatniť prihláškou.

(4)Pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne.

(5)Pohľadávky proti oddelenej podstate sú náklady podľa odseku 2, ak súvisia s oddelenou podstatou, pričom tieto sa uspokojujú z oddelenej podstaty v tomto istom poradí ako pohľadávky proti všeobecnej podstate. Ak náklady súvisiace s oddelenou podstatou súvisia aj s inou podstatou, tieto sa rozpočítajú medzi dotknuté podstaty pomerným spôsobom podľa súpisovej hodnoty majetku, s ktorým súvisia; ak už došlo k speňaženiu majetku, pri rozpočítaní nákladov medzi dotknuté podstaty sa vychádza z výťažku získaného speňažením majetku.

(6)Pohľadávky proti oddelenej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti oddelenej podstate toho istého poradia, uspokoja sa pomerne.

(7)Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

(8)Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

(9)Správca zodpovedá veriteľom, ako aj iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí neúčelne alebo nehospodárne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku alebo na prevádzkovanie podniku, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

(10)Evidenciu o pohľadávkach proti podstate vedie správca v insolvenčnom registri a je povinný ju priebežne aktualizovať.

(1)Správca s odbornou starostlivosťou zhodnotí možnosť pokračovať v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu a podľa okolností ukončí prevádzkovanie podniku alebo pokračuje v prevádzkovaní podniku v súlade s týmto zákonom a inými osobitnými predpismi. V prevádzkovaní podniku môže správca pokračovať, len ak

(2)Ak náklady na prevádzkovanie úpadcovho podniku presiahnu výnosy z jeho prevádzkovania, správca bezodkladne informuje o tejto skutočnosti príslušný orgán a vyžiada si pokyn, či a v akom rozsahu má pokračovať v prevádzkovaní podniku.

(3)Prevádzkovanie úpadcovho podniku ani odplatné prevody majetku, ktorým je tovar vyrábaný pri prevádzkovaní úpadcovho podniku ani odplatné poskytovanie služieb pri prevádzkovaní úpadcovho podniku nie je speňažovaním, ak je vykonávané v rámci bežnej podnikateľskej činnosti úpadcu.

(4)Ak správca pokračuje v prevádzkovaní podniku, majetok patriaci k podniku môže zapísať do súpisu jednou položkou; po ukončení prevádzky správca bez zbytočného odkladu zapíše majetok patriaci k podniku ako samostatné súpisové zložky majetku.

(5)Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa rovnako vzťahujú na prevádzkovanie časti podniku.

Pri prevádzkovaní úpadcovho podniku alebo jeho časti alebo správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie uzatvoriť zmluvu s osobou, ktorá je spriaznená s ním alebo úpadcom, ibaže s tým súhlasil príslušný orgán.

Správca je povinný po ukončení prevádzky úpadcovho podniku

(1)Speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti.

(2)Účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom.

(3)Správca bezodkladne speňaží majetok, ktorý je bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením; pokyn príslušného orgánu ani rozhodnutie súdu sa nevyžaduje.

(4)O speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca vedie prehľadnú evidenciu; evidenciu vedie osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu. Po speňažení každej súpisovej zložky majetku správca priradí výťažok zo speňaženia tej súpisovej zložke majetku, ktorá bola predmetom speňaženia. Ak správca spoločne speňaží viaceré súpisové zložky majetku a jednotlivé výťažky nie je možné určiť, spoločný výťažok správca pomerne rozpočíta medzi dotknuté súpisové zložky majetku podľa ich vzájomnej hodnoty, pričom vychádza z hodnoty uvedenej v súpise.

(5)Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu správca uloží na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky; úroky vyplatené bankou alebo pobočkou zahraničnej banky za zostatok na účte sa považujú za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

(1)Správca môže na účely speňaženia majetku

(2)Pri speňažení podniku správca prevedie na kupujúceho zmluvou všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty patriace k podniku. Zo záväzkov súvisiacich s podnikom na kupujúceho prechádzajú len záväzkové vzťahy schválené kupujúcim pri jeho prevode a nepeňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v zmluve. Na zmluvu, ktorou správca speňaží úpadcov podnik, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Na speňaženie časti úpadcovho podniku sa toto ustanovenie použije primerane.

(3)Podnik, časť podniku alebo podstatnú časť majetku patriaceho k podniku, na ktorého prevádzkovanie sa vyžaduje povolenie alebo licencia podľa osobitného predpisu, môže správca previesť na účely ďalšieho prevádzkovania len na osobu, ktorá má príslušné povolenie alebo licenciu. To platí primerane aj na nájom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku úpadcu.

(4)Ak predaj určitého majetku upravujú osobitné predpisy, správca speňaží majetok prostredníctvom oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu.

(5)Na speňažovanie bytov a speňažovanie nebytových priestorov sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.

(6)Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu; oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v insolvenčnom registri.

(1)Pri speňažovaní majetku správca nie je viazaný právom pridať sa k prevodu akcií, právom požadovať prevod akcií, právom požadovať nadobudnutie akcií a zmluvnými predkupnými právami. V prípade speňažovania majetku, ku ktorému sa viaže zákonné predkupné právo alebo predkupné právo zriadené ako vecné právo, správca písomne ponúkne predmet predkupného práva za podmienok ustanovených osobitnými predpismi tomu, kto je z predkupného práva oprávnený; ak osobitný predpis neustanovuje kratšiu lehotu, správca nie je týmto predkupným právom viazaný, ak oprávnený predkupné právo nevyužije do 60 dní od doručenia písomnej ponuky.

(2)Speňažením majetku zanikajú všetky zabezpečovacie práva okrem záložného práva zriadeného správcom po vyhlásení konkurzu na základe záväzného pokynu príslušného orgánu a okrem zabezpečovacieho práva k majetku tretej osoby, ktoré je v skoršom poradí ako zabezpečovacie právo, ktoré zabezpečuje záväzok úpadcu.

(3)Kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci za škodu, ktorá mu tým vznikla, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

Zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa v zistenom rozsahu uspokojí z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti oddelenej podstate. Ak nie je možné uspokojiť zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa v celom rozsahu, vo zvyšnom rozsahu sa uspokojí ako nezabezpečená pohľadávka.

(1)Nezabezpečené pohľadávky sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti všeobecnej podstate. Ak nie je možné uspokojiť nezabezpečené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.

(2)Pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu (ďalej len „podriadené pohľadávky“) sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.

(3)Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom (ďalej len „spriaznené pohľadávky“); na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na pohľadávky zo zmlúv o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitného predpisu.

(4)Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije na uspokojenie veriteľa, ktorý nie je spriaznený s úpadcom a v čase nadobudnutia spriaznenej pohľadávky nevedel a ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku. Predpokladá sa, že veriteľ pohľadávky z dlhopisu alebo iného finančného nástroja na základe obchodu na regulovanom trhu, mnohostrannom obchodnom systéme alebo obdobnom zahraničnom organizovanom trhu, o spriaznenosti pohľadávky nevedel.

(5)Nezabezpečené pohľadávky z nového úveru sa z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu v zistenom rozsahu uspokoja pred uspokojením pohľadávok podľa odseku 1. Ak niet odlišnej dohody medzi viacerými veriteľmi pohľadávok z nového úveru, pohľadávky sa uspokoja pomerne; na odlišnú dohodu sa prihliada len vtedy, ak je uložená v zbierke listín dlžníka. Na účely uloženia odlišnej dohody v zbierke listín je dlžník povinný poskytnúť veriteľom súčinnosť.

(1)Prihlásené pohľadávky uspokojuje správca na základe rozvrhu. Nezabezpečené pohľadávky uspokojí na základe rozvrhu zo všeobecnej podstaty; zabezpečenú pohľadávku uspokojí na základe rozvrhu z oddelenej podstaty. V rozvrhu nie je možné priznať veriteľovi viac, ako si uplatnil v prihláške.

(2)Pred zostavením rozvrhu správca zverejní oznam o zámere zostaviť rozvrh.

(3)Veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zámere zostaviť rozvrh namietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate; námietka musí byť odôvodnená, inak sa na ňu neprihliada.

(4)Námietkou poradia pohľadávky proti podstate sa rozumie aj námietka, že pohľadávka proti podstate nie je zaradená do zoznamu alebo že nemá byť zaradená do zoznamu alebo že má byť zaradená do zoznamu v inom rozsahu, ako rozsahu určenom správcom.

(5)Správca podľa ním zostaveného zoznamu pohľadávok proti podstate a uplatnených námietok do 45 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok pripraví rozvrh, ktorý predloží na schválenie príslušnému orgánu. Ak príslušný orgán rozvrh v lehote určenej správcom neschváli, predloží ho správca bez zbytočného odkladu súdu, ktorý rozhodne o jeho schválení alebo ho vráti na prepracovanie a opätovné predloženie súdu na schválenie. Na základe schváleného rozvrhu nespornú časť výťažku správca bez zbytočného odkladu vydá veriteľovi; spornú časť výťažku správca uschová a vydá ju veriteľovi na základe právoplatného rozhodnutia súdu.

(6)Poverený člen veriteľského výboru alebo veriteľ, ktorý podal námietku, sa môže do 60 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate domáhať, aby súd uznesením určil poradie pohľadávky proti podstate; v návrhu sa môže domáhať len toho, čo uviedol v námietke. Ak návrh v tejto lehote nepodá, na jeho námietku sa neprihliada. Voči uzneseniu, ktorým súd rozhodol o námietke, je prípustné odvolanie.

(7)Náklady uspokojenia pohľadávky znáša veriteľ sám.

(1)Rozvrh z oddelenej podstaty správca zostaví bez zbytočného odkladu po speňažení majetku oddelenej podstaty; výťažky, ktoré majú byť podľa rozvrhu vydané na sporné pohľadávky, správca uschová.

(2)Ak to povaha veci pripúšťa, správca zostaví aj čiastkový rozvrh z oddelenej podstaty. Príslušný orgán sa môže domáhať, aby súd prikázal správcovi čiastkový rozvrh zostaviť a v akom rozsahu.

(1)Rozvrh zo všeobecnej podstaty správca zostaví bez zbytočného odkladu po speňažení majetku všeobecnej podstaty; výťažky, ktoré majú byť podľa rozvrhu vydané na sporné pohľadávky, správca uschová.

(2)Ak to povaha veci pripúšťa, správca zostaví aj čiastkový rozvrh zo všeobecnej podstaty. Veriteľský výbor sa môže domáhať, aby súd prikázal správcovi čiastkový rozvrh zostaviť a v akom rozsahu.

(1)Do rozvrhu sa zahŕňajú aj podmienené pohľadávky a popreté pohľadávky; to neplatí pre popreté pohľadávky, na ktoré sa v konkurze neprihliada.

(2)Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určený podľa rozvrhu na uspokojenie popretej pohľadávky správca vydá veriteľovi až po zistení popretej pohľadávky v rozsahu jej zistenia; vo zvyšnom rozsahu správca rozvrhne výťažok novým rozvrhom.

(3)Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určený podľa rozvrhu na uspokojenie podmienenej pohľadávky správca vydá podmienenému veriteľovi, až keď podmienená pohľadávka vznikne. Ak sa vznik podmienenej pohľadávky stane nemožným alebo podmienená pohľadávka vznikne v menšom rozsahu, ako bola prihlásená, správca rozvrhne zvyšný výťažok novým rozvrhom. Ak podmienená pohľadávka nevznikne ani do konečného rozvrhu výťažku, v konkurze sa na podmienenú pohľadávku už neprihliada.

(1)Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu.

(2)Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj

(3)Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj nároky veriteľov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom nesplnením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu; to neplatí, ak ide o nároky voči osobám povinným podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.

(1)Po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu, ukončení všetkých sporov o určení pohľadávok a ukončení všetkých sporov, ktorými môže byť dotknutý majetok podliehajúci konkurzu, správca bezodkladne pripraví pre nezabezpečených veriteľov konečný rozvrh výťažku (ďalej len „konečný rozvrh výťažku“). Na ten účel správca zverejní v insolvenčnom registri návrh konečného rozvrhu výťažku a ním určenú lehotu nie kratšiu ako 15 dní a nie dlhšiu ako 30 dní na jeho schválenie.

(2)Návrh konečného rozvrhu výťažku okrem rozvrhu zvyšného výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu obsahuje v prílohe všetky predchádzajúce rozvrhy výťažkov vrátane rozvrhov výťažkov oddelených podstát.

(1)Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate; v uznesení súd rozhodne aj o odmene a výdavkoch správcu, ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo preddavku na úhradu nákladov konkurzu.

(2)Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu, ak zistí, že tu nie sú predpoklady na konkurz; o odmene a výdavkoch správcu rozhodne ako pri zrušení konkurzu pre nedostatok majetku.

(3)Súd rozhodne na návrh správcu o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.

(4)Proti uzneseniu o zrušení konkurzu je oprávnený podať odvolanie správca a veriteľ, ktorého zistená pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená.

(5)Právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu súd oznámi v insolvenčnom registri. Zverejnením oznámenia zanikajú účinky konkurzu podľa § 44 ods. 1, 3, 5 a 6, § 46 až 51, § 53 až 56, funkcia správcu a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený. Platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá.

(6)Ku dňu zrušenia konkurzu správca uzavrie účtovné knihy a zostaví individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov. Správca tiež po zrušení konkurzu bezodkladne odovzdá úpadcovi, prípadne likvidátorovi všetky potrebné doklady, zostávajúci majetok a zaistí ďalšie činnosti súvisiace so zrušením konkurzu.

(1)Konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil alebo zmenil v časti o vyhlásení konkurzu. Zverejnením uznesenia zanikajú účinky konkurzu podľa § 28 ods. 4, § 44 ods. 1, 3, 5 a 6, § 46 až 51, § 53 až 56 a zaniká funkcia správcu a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený.

(2)V uznesení podľa odseku 1 súd rozhodne o odmene správcu. Odmenu správcu podľa rozhodnutia súdu platí ten, kto podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

(1)Ak dlžník počas konkurzu zomrie, súd pokračuje v konaní s osobami, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičia.

(2)Správca je aj po smrti dlžníka oprávnený nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu; koná v mene a na účet dedičov.

(3)Uznesenia súdu a iné písomnosti sa neznámym dedičom doručujú cez insolvenčný register.

(4)Konanie o dedičstve po dlžníkovi nemôže byť skončené skôr ako konkurzné konanie. Pred právoplatným skončením konkurzného konania súd v konaní o dedičstve nemôže nariadiť likvidáciu dedičstva.

(5)Majetok dlžníka, ktorý zostal po skončení konkurzného konania, sa prejedná ako dedičstvo.

Na základe údajov zo zoznamu pohľadávok zverejnenom v insolvenčnom registri možno po zrušení konkurzu podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietol.