Zákon o konkurze a reštrukturalizácii: Čl. I (časť 3)

(1)Malý konkurz je konkurz vyhlásený podľa tohto oddielu.

(2)Konkurzné konanie smerujúce k vyhláseniu malého konkurzu sa začína doručením návrhu dlžníka na vyhlásenie malého konkurzu na príslušný súd a končí zrušením malého konkurzu alebo iným ukončením konkurzného konania. Konkurzné konanie smerujúce k vyhláseniu malého konkurzu a malý konkurz, bez ohľadu či bol vyhlásený na návrh dlžníka alebo z dôvodu podľa § 19 ods. 4, sa vedie podľa ustanovení prvého oddielu tejto hlavy.

(3)Návrh na vyhlásenie malého konkurzu podáva dlžník vrátane osôb oprávnených ho podať v mene dlžníka elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada. Ustanovenie § 12 ods. 1 a 5 prvá veta sa použije primerane. Dlžník je povinný pripojiť k návrhu na vyhlásenie malého konkurzu účtovné závierky vyhotovené počas uplynulých piatich kalendárnych rokov, ak ich mal povinnosť vyhotoviť. Návrh na vyhlásenie malého konkurzu nemožno vziať späť.

(4)Navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie malého konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu nákladov malého konkurzu.

Po začatí konkurzného konania funkcia štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu dlžníka nezanikne skôr ako ukončením tohto konkurzného konania, iba ak jediný štatutárny orgán alebo aj posledný člen štatutárneho orgánu dlžníka zomrie alebo zanikne; to platí primerane aj na funkciu likvidátora.

(1)Na postavenie správcu a jeho pôsobnosť v malom konkurze sa § 166i a § 166j ods. 1 až 5 použijú primerane.

(2)Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu likvidátora ustanoveného súdom zo zoznamu správcov, súd ho ustanoví za správcu; náhodný výber pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa v takom prípade nepoužije.

(1)Súd do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie malého konkurzu vyhlási na majetok dlžníka malý konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že

(2)Ak má návrh na vyhlásenie malého konkurzu nedostatky, súd v lehote podľa odseku 1 uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Proti uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi a dlžníkovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v insolvenčnom registri.

(3)Ak nie sú splnené podmienky na vyhlásenie malého konkurzu, súd v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na odstránenie nedostatkov takýto návrh podľa povahy odmietne alebo konanie zastaví.

(4)Vyhlásením malého konkurzu sa začína malý konkurz; vo výroku uznesenia o vyhlásení malého konkurzu súd uvedie, že ide o malý konkurz. Vyhlásením malého konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

V konaniach týkajúcich sa zistenia rozsahu konkurznej podstaty, ako aj v konaniach týkajúcich sa uspokojovania nárokov z konkurznej podstaty, vrátane sporov ohľadom právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva prihlásených pohľadávok, koná a rozhoduje sudca, ktorý koná vo veci malého konkurzu. Ustanovenia o náhodnom prideľovaní veci prostredníctvom programových a technických prostriedkov schválených ministerstvom sa nepoužijú.

(1)Malému konkurzu podlieha majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia malého konkurzu a majetok, ktorý úpadca nadobudol počas malého konkurzu.

(2)Majetok úpadcu, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva, podlieha malému konkurzu, ak to ustanovuje tento zákon (§ 167k). Majetok tretej osoby, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva, malému konkurzu nepodlieha.

(3)Výkonu zabezpečovacieho práva na majetku, ktorý malému konkurzu nepodlieha, nebráni skutočnosť, že prebieha konkurz alebo že konkurz bol zrušený, a ani skutočnosť, že dlžník v súvislosti so zrušením konkurzu zanikol. Písomnosti súvisiace s výkonom zabezpečovacieho práva sa namiesto dlžníka, ktorý v súvislosti so zrušením konkurzu zanikol, doručujú ich uložením do zbierky listín.

(1)Štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu počas malého konkurzu

(2)Náklady spojené s výkonom pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu nie je možné uspokojovať z výťažku určeného na uspokojenie veriteľov.

(3)Odseky 1 a 2 platia primerane aj na likvidátora, to neplatí ak za likvidátora bola náhodným výberom ustanovená osoba zo zoznamu správcov.

(1)Právo odporovať právnemu úkonu dlžníka, na ktorého majetok bol vyhlásený malý konkurz, patrí iba veriteľovi. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak sú splnené predpoklady, za ktorých by bol v konkurze vyhlásenom podľa prvej hlavy inak oprávnený odporovať správca podľa piatej hlavy druhého oddielu.

(2)Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná, nevykonateľná alebo neprihlásená, alebo ak bol malý konkurz zrušený, alebo dlžník zanikol.

(3)Ak pri odporovaní právnemu úkonu bolo úspešných viac veriteľov, najprv sa uspokojí veriteľ, ktorý podal žalobu skôr.

(4)Odseky 1 až 3 sa použijú aj v prípade, ak konkurz nemohol byť pre nedostatok majetku vyhlásený alebo bol z tohto dôvodu zrušený.

Ustanovenia § 167b až 167g, § 167j až 167n, § 167p, § 167q, § 167s až 167v sa použijú primerane.

Všetky oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti a inej činnosti úpadcu vyhlásením malého konkurzu zanikajú.

(1)Súd na návrh prihláseného veriteľa zruší malý konkurz a vyhlási konkurz podľa prvej hlavy, ak prihlásený veriteľ do šiestich mesiacov od vyhlásenia malého konkurzu zložil na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa prvej hlavy; za správcu súd ustanoví správcu z malého konkurzu. Úkony vykonané správcom počas malého konkurzu tým nie sú dotknuté.

(2)Pri splnení predpokladov podľa odseku 1 súd vyhlási konkurz podľa prvej hlavy aj vtedy, ak bol malý konkurz zrušený a dlžník nebol vymazaný z obchodného registra alebo iného zákonom určeného registra, do ktorého sa zapisuje.

(3)Veriteľ, ktorý sa prihlásil v malom konkurze, sa považuje za prihláseného veriteľa aj v konkurze vyhlásenom podľa prvej hlavy; takémuto veriteľovi nepatrí právo popierať pohľadávky už zistené v malom konkurze.

(4)Veritelia, ktorým vznikli pohľadávky týkajúce sa úhrady nákladov malého konkurzu sa do konkurzu vyhláseného podľa prvej hlavy neprihlasujú a správca ich nároky uspokojí v poradí zodpovedajúcom povahe ich nárokov ako pohľadávky proti podstate.

(1)Ak dlžník pred vyhlásením malého konkurzu vykazoval záporné vlastné imanie a po zrušení malého konkurzu ostali neuspokojené pohľadávky prihlásených veriteľov prevyšujúce v úhrne 50 000 eur, sudca, ktorý konal a rozhodoval v malom konkurze, na podnet prihláseného veriteľa, správcu alebo aj bez návrhu uloží osobe, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu, pokutu od 1 000 eur do 10 000 eur.

(2)Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 súd prihliada na dĺžku obdobia, v ktorom dlžník vykazoval záporné vlastné imanie; súd vychádza z posledných piatich účtovných závierok.

(3)Zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 11a uložením pokuty podľa odseku 1 nie je dotknutá.

(4)Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.

(5)Ustanovenie § 11 ods. 2 sa v konkurze vyhlásenom podľa tohto oddielu nepoužije.

(1)Súd na návrh prihláseného veriteľa, správcu, zamestnanca úpadcu alebo orgánu verejnej moci určí, že štatutárny orgán úpadcu alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu porušil svoje povinnosti počas malého konkurzu ak, bez vážneho dôvodu neposkytoval správcovi súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať alebo riadne nevykonával svoju pôsobnosť počas malého konkurzu.

(2)Právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je rozhodnutím o vylúčení.

(1)Ak príslušný súd doručí konkurznému súdu právoplatné rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku, konkurzný súd bezodkladne bez návrhu rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok toho, komu bol takýto trest uložený. Konkurzný súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Takto vyhlásený konkurz sa vedie podľa tejto časti zákona.

(2)V konaní podľa odseku 1

(3)Miestne príslušný je dočasný správca, v ktorého obvode je sídlo konkurzného súdu, ktorý vyhlásil konkurz.

(4)Ak v trestnom konaní bol zaistený majetok dlžníka podľa odseku 1, prevezme správca zaistený majetok podliehajúci konkurzu.

(5)Ak bol vyhlásený konkurz na osobu, ktorej bol uložený trest prepadnutia majetku predtým, ako dôjde rovnopis rozhodnutia konkurznému súdu podľa odseku 1, odstúpi tento konkurzný súd doručené rozhodnutie do troch dní konkurznému súdu, ktorý konkurz vyhlásil. Dňom doručenia rovnopisu rozhodnutia na konkurzný súd, na ktorom prebieha konkurz na osobu, ktorej bol uložený trest prepadnutia majetku, právomoc príslušného orgánu prechádza na dočasného správcu. Právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predtým, ako prešla právomoc príslušného orgánu na dočasného správcu, zostávajú zachované. Takýto konkurz sa vedie podľa tejto časti zákona. Prípadné konanie o určenie splátkového kalendára súd zastaví.

(6)Ak súd zrušil konkurz, pretože majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, nárok štátu z prepadnutia majetku možno uspokojiť zo zostávajúceho majetku bez ohľadu na uspokojenie iných veriteľov.

(1)Konkurzu podľa § 107a ods. 1 podlieha aj majetok tretej osoby, pri ktorom možno odôvodnene predpokladať, že ho tretia osoba drží alebo spravuje vo vlastnom mene a na účet dlžníka (ďalej len „fiduciárna správa“).

(2)Fiduciárnu správu možno odôvodnene predpokladať, ak v období piatich rokov pred vyhlásením konkurzu

(3)Predpokladá sa, že hodnota majetku vo fiduciárnej správe je majetok, z ktorého bola dlžníkovi poskytnutá výhoda alebo úžitok bez primeraného protiplnenia, alebo hodnota takejto výhody; v prípade podľa odseku 2 písm. b) najvyššia hodnota majetku spriaznenej osoby dlžníka v období piatich rokov pred vyhlásením konkurzu, ktorá nezodpovedá jej príjmom.

(4)Pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu, na podnet prokurátora vyzve tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy podala vyhlásenie o majetku a uviedla skutočnosti, ktoré súpis majetku vylučujú; ak výzvu nesplní riadne a včas, správca na podnet prokurátora zapíše majetok tretej osoby, o ktorom možno predpokladať, že je vo fiduciárnej správe do súpisu.

(5)Majetok tretej osoby podľa odseku 1 zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tretej osoby.

Na konanie podľa § 107a a 107aa je príslušný Okresný súd Žilina.

(1)Ak po začatí trestného konania proti právnickej osobe, v ktorom bolo uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie týkajúce sa majetku dlžníka, bol na majetok právnickej osoby vyhlásený konkurz, do právoplatného skončenia trestného stíhania

(2)Ak trestné konanie proti právnickej osobe bolo začaté neskôr, ako bol na majetok právnickej osoby vyhlásený konkurz, a v tomto konaní bolo uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie týkajúce sa majetku dlžníka, odsek 1 platí primerane. Právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predtým, ako prešla právomoc príslušného orgánu na súd, zostávajú zachované.

(1)Ak je dlžník v úpadku, môže poveriť správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku (ďalej len „posudok“) na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na jeho reštrukturalizáciu. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

(2)Ak sa jeden veriteľ alebo viacerí veritelia dohodli s dlžníkom na poskytnutí potrebnej súčinnosti, môžu poveriť správcu vypracovaním posudku aj sami.

(3)Poveriť vypracovaním posudku možno len osobu zapísanú do zoznamu správcov.

(1)Správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný spôsob jej uskutočnenia.

(2)Posudok je správca povinný vypracovať nestranne a s odbornou starostlivosťou. Tí, ktorí správcu prípravou posudku poverili, sú povinní poskytnúť správcovi potrebnú súčinnosť, najmä všetky dokumenty, informácie a vysvetlenia potrebné na riadne vypracovanie posudku.

(3)Správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak

(4)Ak správca neodporučí reštrukturalizáciu, i keď v čase vypracovania posudku na to boli splnené predpoklady, zodpovedá tomu, pre koho posudok vypracoval, za škodu, ktorú mu tým spôsobí, ibaže preukáže, že reštrukturalizáciu neodporučil v dôsledku nedostatku súčinnosti dlžníka.

(5)Ak správca odporučí reštrukturalizáciu, i keď v čase vypracovania posudku na to neboli splnené predpoklady, zodpovedá veriteľom dlžníka za škodu, ktorú im tým spôsobí, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

(1)Posudok obsahuje

(2)Posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež

(3)Posudok môže v prílohe obsahovať návrh reštrukturalizačného plánu a záväzné vyjadrenia dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov dlžníka k návrhu reštrukturalizačného plánu.

(4)Prílohu posudku tvorí zmluva, ktorá upravuje odmeňovanie správcu za vypracovanie posudku a za ďalšiu súčinnosť v súvislosti s reštrukturalizáciou.

(1)Návrh na povolenie reštrukturalizácie sa podáva na príslušnom súde. Návrh na povolenie reštrukturalizácie je oprávnený podať dlžník alebo veriteľ.

(2)Dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní jeho reštrukturalizáciu odporučil.

(3)Veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a dlžník s podaním tohto návrhu súhlasil.

(4)Ak vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, ktorá bola povolená, nastal úpadok dlžníka a k potvrdeniu verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu súdom podľa osobitného predpisu nedošlo, návrh na povolenie reštrukturalizácie možno podať najskôr po uplynutí dvoch rokov od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

(1)Návrh na povolenie reštrukturalizácie musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu. Návrh na povolenie reštrukturalizácie sa podáva elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada.

(2)Navrhovateľ je povinný k návrhu na povolenie reštrukturalizácie pripojiť

(3)Ak návrh na povolenie reštrukturalizácie podáva veriteľ, k návrhu je povinný pripojiť aj úradne osvedčené vyhlásenie dlžníka, že je v úpadku a že súhlasí s podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie.

(1)Ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi; uznesenie o odmietnutí návrhu sa nezverejňuje v insolvenčnom registri.

(2)Súd návrh veriteľa na povolenie reštrukturalizácie pred začatím reštrukturalizačného konania dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na povolenie reštrukturalizácie vyjadril.

(3)Zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania sa začína reštrukturalizačné konanie.

(4)Začatie reštrukturalizačného konania bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo iné reštrukturalizačné konanie. Ak počas reštrukturalizačného konania dôjde súdu ďalší návrh na povolenie reštrukturalizácie týkajúci sa toho istého dlžníka, súd návrh na povolenie reštrukturalizácie odmietne.

(1)Začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:

(2)Právne úkony dlžníka môže správca schváliť, len ak zhodnotia majetok dlžníka alebo ak sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. Dlžník je povinný na tento účel poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť. Ak dlžník urobí právny úkon podliehajúci súhlasu správcu bez súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného konania vyhlásený konkurz.

(3)Ak je druhá zmluvná strana povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s dlžníkom pred začatím reštrukturalizačného konania, vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do času, keď sa jej poskytne alebo zabezpečí vzájomné plnenie.

(4)Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia reštrukturalizačného konania zanikajú zverejnením oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení reštrukturalizačného konania.

(1)Navrhovateľ môže vziať svoj návrh na povolenie reštrukturalizácie späť až do vydania uznesenia o povolení reštrukturalizácie. Po začatí reštrukturalizačného konania je na späťvzatie návrhu na povolenie reštrukturalizácie potrebný súhlas všetkých účastníkov reštrukturalizačného konania.

(2)Ak je návrh na povolenie reštrukturalizácie vzatý späť podľa odseku 1 po začatí reštrukturalizačného konania, súd reštrukturalizačné konanie bezodkladne uznesením zastaví.

(1)Ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.

(2)Súd povolí reštrukturalizáciu, ak

(3)Ak v čase rozhodovania súdu o povolení reštrukturalizácie uplynulo od vypracovania posudku viac ako 60 dní, súd pred rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie vypočuje správcu, či sa zásadne nezmenili pomery dlžníka, či sú závery posudku aktuálne a či možno predpokladať úspešnú reštrukturalizáciu.

(4)V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Správca v reštrukturalizácii má nárok na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky uhrádza dlžník.

(5)Proti uzneseniu o zastavení reštrukturalizačného konania je oprávnený podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

(1)Dlžník môže počas reštrukturalizačného konania až do vydania uznesenia o povolení reštrukturalizácie požiadať súd, aby vyhlásil konkurz. Ak dlžník požiada súd o vyhlásenie konkurzu, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz; zverejnením uznesenia zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1.

(2)Ak prebieha iné konkurzné konanie, súd prebiehajúce konkurzné konanie po rozhodnutí podľa odseku 1 uznesením zastaví.

(1)Povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia je povolená zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v insolvenčnom registri.

(2)Ak tento zákon neustanovuje inak, reštrukturalizácia bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo alebo prebiehalo konkurzné konanie; ak počas reštrukturalizácie dôjde na súd návrh na vyhlásenie konkurzu, súd návrh na vyhlásenie konkurzu uznesením odmietne.

(3)Povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.

(4)Súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.

(1)Účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

(2)Ak sa v reštrukturalizačnom pláne navrhuje zmena majetkových práv spojených s účasťou na dlžníkovi, prevod podniku dlžníka alebo jeho časti alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, účastníkmi reštrukturalizačného konania sú aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka (ďalej len „akcionár dlžníka“).

(3)Účastníkmi reštrukturalizačného konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v reštrukturalizačnom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi reštrukturalizačného konania pre tú časť reštrukturalizačného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach.

(4)Na vstup veriteľa do reštrukturalizačného konania, potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky z jedného účastníka reštrukturalizačného konania na iného účastníka reštrukturalizačného konania a zánik postavenia účastníka reštrukturalizačného konania sa § 24 ods. 4 a § 25 až 27 použijú primerane.

(1)Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

(2)Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

(3)Za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.

(4)Ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.

(5)Veriteľ dlžníka, ktorý z dôvodu začatia reštrukturalizačného konania nemôže účinne vypovedať zmluvu alebo odstúpiť od zmluvy, na základe ktorej je dlžník oprávnený mať u seba vec, ku ktorej môže po splnení zmluvných podmienok nadobudnúť vlastnícke právo, môže svoje práva v reštrukturalizácii uplatniť tak, akoby išlo o zabezpečenú pohľadávku.

Prihláška sa musí podať do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie spôsobom podľa § 28 ods. 2, inak sa na ňu neprihliada.

(1)Ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8 sa použijú primerane. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku.

(2)Ustanovenia § 30 a 31 sa použijú rovnako.

(3)Ak sú pochybnosti, správca môže kedykoľvek počas reštrukturalizácie predložiť prihlášku súdu, aby rozhodol, či sa na prihlášku prihliada.

(1)Zoznam pohľadávok vedie správca v insolvenčnom registri automatizovaným spôsobom. Prihlásené pohľadávky eviduje priebežne tak, aby pohľadávky prihlásené do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok boli v zozname pohľadávok zverejnené najneskôr do desiatich dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Správca v zozname pohľadávok priebežne eviduje tiež všetky zmeny stavu pohľadávok vrátane zmien údajov o nich.

(2)Správca v rovnakom čase, ako vyhotoví zoznam pohľadávok, vyzve dlžníka, aby sa v ním určenej lehote nie kratšej ako päť pracovných dní a nie dlhšej ako desať pracovných dní vyjadril k zapísaným pohľadávkam.

(1)Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

(2)Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.

(3)Dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok.

(4)Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

(5)Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.

(6)Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.

(7)Kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len so súhlasom tohto veriteľa.

(8)Zistenie pohľadávky počas reštrukturalizácie sa zapisuje do zoznamu pohľadávok. Správca je povinný zapísať zistenie pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po tom, čo sa pohľadávka považuje za zistenú alebo čo pohľadávku dlžník uznal.

(9)Ak súd počas konania o určení popretej pohľadávky vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prebiehajúce konanie o určení popretej pohľadávky uznesením zastaví.

(1)Správca na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu požiada súd o vydanie uznesenia vo veci priznania hlasovacích práv, ak ide o

(2)Na účely rozhodnutia súdu vo veci priznania hlasovacích práv správca predloží súdu svoje stanovisko, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve dlžníka, či je a v akom rozsahu a z akého dôvodu namietaná dlžníkom alebo inými osobami.

(3)Súd bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou.

(4)Správca bezodkladne po zverejnení uznesenia súdu o priznaní hlasovacích práv a oznámenia o nadobudnutí jeho právoplatnosti zaeviduje túto skutočnosť v zozname pohľadávok.

(1)Na účely zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok a voľby veriteľského výboru správca do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie zvolá schôdzu veriteľov prostredníctvom insolvenčného registra tak, aby sa konala nie skôr ako 30 dní a nie neskôr ako 45 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Oznámenie o schôdzi veriteľov obsahuje miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov. Správca môže požiadať súd o súhlas s uskutočnením schôdze veriteľov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu; na tento účel správca zašle prístupové údaje súdu a prihláseným veriteľom. Oznámenie o zvolaní schôdze veriteľov v takomto prípade obsahuje aj termín, dokedy môžu veritelia požiadať správcu o prístupové údaje potrebné na účasť na schôdzi veriteľov. Schôdzi veriteľov predsedá správca. Trovy zvolania a konania schôdze veriteľov platí dlžník.

(2)Právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky. Dlžník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo zákonný zástupca dlžníka je povinný sa na schôdzi veriteľov zúčastniť a odpovedať na otázky správcu.

(3)Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní aspoň traja veritelia oprávnení hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas. Podriadený veriteľ ani veriteľ, ktorý by sa v konkurze uspokojoval v poradí ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov, ani právo byť volený do veriteľského výboru. Podmienený veriteľ môže na schôdzi veriteľov hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za dlžníka tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za dlžníka. Ak to navrhne veriteľ, ktorého hlasy predstavujú aspoň 10 % zo všetkých hlasov prítomných veriteľov, predmetom schôdze veriteľov je vždy aj hlasovanie, aby súd vyhlásil konkurz. Ak sa na tom schôdza veriteľov uznesie, správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(4)O priebehu schôdze veriteľov správca spíše zápisnicu; ak sa schôdza veriteľov uskutočnila prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie audiovizuálneho záznamu, správca vyhotoví audiovizuálny záznam, ktorý uchová a informáciu o pripojení audiovizuálneho záznamu k správcovskému spisu alebo o tom, kde je tento audiovizuálny záznam uložený, správca zverejní v insolvenčnom registri; audiovizuálny záznam sa v insolvenčnom registri nezverejňuje. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných veriteľov, opis priebehu schôdze veriteľov, uznesenia prijaté schôdzou veriteľov spolu s výsledkami hlasovania a podpis správcu. Zápisnicu správca zaeviduje v insolvenčnom registri.

(5)Ustanovenie § 35 ods. 7 o vydaní kópie audiovizuálneho záznamu platí rovnako.

(1)Na účely výkonu svojich práv si veritelia prihlásených pohľadávok na schôdzi veriteľov volia trojčlenný alebo päťčlenný veriteľský výbor. Návrhy na jednotlivých členov veriteľského výboru predkladá správca spomedzi prítomných veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať v zásade od veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým nie sú zvolení piati členovia veriteľského výboru. Jednotlivé návrhy na členov veriteľského výboru správca predkladá tak, aby pomer medzi zabezpečenými veriteľmi a nezabezpečenými veriteľmi bol vo veriteľskom výbore v zásade vyrovnaný. Ak po skončení hlasovania sú zvolení len štyria členovia veriteľského výboru, štvrtý člen veriteľského výboru sa nepovažuje za zvoleného a veriteľský výbor je len trojčlenný. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani traja členovia veriteľského výboru, členmi veriteľského výboru sú tí traja veritelia, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani títo veritelia, správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(2)Ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského výboru je vždy veriteľ, ktorý podal návrh na povolenie reštrukturalizácie; ak návrh na povolenie reštrukturalizácie podalo niekoľko veriteľov, členom veriteľského výboru je ich spoločný zástupca. Na voľbu ďalších členov veriteľského výboru sa ustanovenie odseku 1 použije primerane.

(3)Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zaniká zánikom jeho postavenia účastníka reštrukturalizačného konania. Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zaniká tiež jeho písomným odstúpením adresovaným predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi. Ak sa počet členov veriteľského výboru zníži pod troch, nových členov veriteľského výboru určí súd; za člena veriteľského výboru môže súd určiť len veriteľa zistenej pohľadávky.

(4)Člen veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok. Za výkon funkcie má člen veriteľského výboru nárok na úhradu trov, ktoré preukázateľne vynaložil pri výkone svojej funkcie; tieto trovy vo výške schválenej veriteľským výborom platí dlžník.

(5)Činnosť veriteľského výboru riadi predseda, ktorého spomedzi seba volia členovia veriteľského výboru. Člen veriteľského výboru si môže písomným plnomocenstvom zvoliť zástupcu.

(6)Písomnosti určené veriteľskému výboru sa doručujú na adresu predsedu veriteľského výboru. Ak sa písomnosť nepodarí predsedovi veriteľského výboru doručiť, možno písomnosť doručiť na adresu ktoréhokoľvek člena veriteľského výboru.

(1)Prvé zasadnutie veriteľského výboru zvoláva správca tak, aby sa konalo do troch dní od jeho zvolenia. Ďalšie zasadnutie veriteľského výboru zvoláva podľa potreby člen veriteľského výboru alebo správca.

(2)Veriteľský výbor je uznášaniaschopný, ak je prítomná väčšina jeho členov. Každý člen veriteľského výboru má jeden hlas. Na prijatie uznesenia veriteľského výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov veriteľského výboru. V prípade rovnosti hlasov sa hlasy členov veriteľského výboru prepočítajú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.

(3)Za uznesenie veriteľského výboru možno hlasovať aj zaslaním svojho hlasovania predsedovi veriteľského výboru. Na účely uznášaniaschopnosti sa takto hlasujúci veritelia považujú za prítomných.

(4)Správca je oprávnený zúčastniť sa na každom zasadnutí veriteľského výboru. Ak veriteľský výbor požiada správcu o účasť na zasadnutí veriteľského výboru, správca je povinný sa na zasadnutí veriteľského výboru zúčastniť.

(5)Dlžník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo zákonný zástupca dlžníka sú povinní sa na požiadanie veriteľského výboru alebo správcu zúčastniť na zasadnutí veriteľského výboru a odpovedať na otázky členov veriteľského výboru a správcu.

(6)O priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica; ak sa zasadnutie veriteľského výboru uskutočnilo prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie audiovizuálneho záznamu, predseda veriteľského výboru vyhotoví audiovizuálny záznam, ak o to požiada niektorý z prítomných členov veriteľského výboru. Zápisnica obsahuje opis priebehu zasadnutia veriteľského výboru a znenia uznesení prijatých veriteľským výborom spolu s hlasovaním jednotlivých členov veriteľského výboru. Ak bol návrh plánu schválený, je prílohou zápisnice. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda veriteľského výboru. Zápisnicu a audiovizuálny záznam, ak bol vyhotovený, predseda veriteľského výboru bezodkladne zasiela správcovi. Správca zápisnicu a informáciu o pripojení audiovizuálneho záznamu k správcovskému spisu alebo o tom, kde je audiovizuálny záznam uložený, zaeviduje v insolvenčnom registri; audiovizuálny záznam sa v insolvenčnom registri nezverejňuje.

(1)Správca počas reštrukturalizácie vykonáva nad podnikaním dlžníka dohľad. Pri výkone dohľadu patria správcovi rovnaké oprávnenia ako správcovi počas konkurzu pri zisťovaní majetku podliehajúceho konkurzu; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Dohľad nad dlžníkom je správca povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou tak, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné skončenie reštrukturalizácie. Ak dlžník závažne alebo opakovane poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(2)Správca je povinný počas reštrukturalizácie s odbornou starostlivosťou sledovať vývoj finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka. Ak sa finančná situácia alebo obchodná situácia dlžníka zmení tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(3)Ak správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1 alebo 2, súd najneskôr do 15 dní od doručenia žiadosti jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ustanovenie § 131 ods. 3 platí rovnako.

(1)Právne úkony dlžníka počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie. Súhlasu správcu počas reštrukturalizácie podliehajú tiež právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch.

(2)Rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu, môže veriteľský výbor svojím uznesením rozšíriť.

(3)O schvaľovaní právnych úkonov dlžníka je správca povinný rozhodovať bezodkladne. Dlžník je povinný na účely riadneho posúdenia právneho úkonu poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť.

(4)Ak dlžník urobí počas reštrukturalizácie právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podliehal jeho súhlasu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá; právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie vyhlásený konkurz.

(1)Súd počas reštrukturalizácie dohliada nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov. Súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu reštrukturalizácie, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

(2)Súd bez návrhu jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz, ak zistí, že

(3)V uznesení podľa odseku 2 súd ustanoví do funkcie správcu toho istého správcu, ktorý vykonával funkciu v reštrukturalizácii. Zverejnením uznesenia v insolvenčnom registri zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania; funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu nezaniká.

(4)Ak správca počas reštrukturalizácie zomrie, zanikne alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka, alebo opakovane alebo závažne poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom, súd jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví nového správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom.

(5)Správca sa počas reštrukturalizácie môže vzdať svojej funkcie v príslušnom konaní z iných dôvodov, pre ktoré ho môže súd i bez návrhu odvolať; v takom prípade súd správcu bezodkladne odvolá a ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom.

(6)Ustanovenie odseku 5 sa primerane použije aj na vzdanie sa funkcie správcu počas dozornej správy.

(1)Reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

(2)Plán sa člení na opisnú časť a záväznú časť.

Plán vypracuje a vypracovaný plán predloží prostredníctvom špecializovaného portálu na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len „schvaľovacia schôdza“) a súdu dlžník.

(1)Plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti. Plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.

(2)Pri príprave plánu sú dlžník, správca a členovia veriteľského výboru povinní úzko spolupracovať; dlžník je povinný im na tento účel poskytovať všetky vyžiadané informácie, ako aj inú s tým súvisiacu súčinnosť.

(3)Dlžník je povinný priebežne zasielať členom veriteľského výboru a správcovi predbežné znenia návrhu plánu a žiadať ich o stanoviská, návrhy alebo podnety. Stanoviská, návrhy alebo podnety členov veriteľského výboru a správcu je dlžník povinný s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť.

(4)Dlžník je povinný poskytnúť zabezpečenému veriteľovi bezodkladne a bezodplatne všetku súčinnosť tak, aby zabezpečený veriteľ mohol dať zabezpečiť stanovenie hodnoty majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, znaleckým posudkom.

(1)Opisná časť plánu okrem náležitostí posudku podľa § 110 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) až c) musí obsahovať

(2)Opisná časť plánu musí obsahovať tiež podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä

(3)Opisná časť plánu obsahuje aj ďalšie náležitosti predpokladané týmto zákonom, ako aj všetky ďalšie údaje potrebné pre účastníkov plánu tak, aby mohli s odbornou starostlivosťou hlasovať o prijatí plánu.

(1)Záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok, ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako je to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik.

(2)Ak je podľa osobitného predpisu na vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku predpokladaného plánom potrebný prejav vôle, záväzná časť plánu musí obsahovať aj presné znenie požadovaného prejavu vôle; listina obsahujúca prejav vôle sa pripojí k plánu ako jeho príloha.

(1)Na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo premenu, cezhraničná premenu alebo cezhraničnú zmenu právnej formy, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka.

(2)Jednotlivé skupiny pre zaradenie pohľadávok môže dlžník rozdeliť na ďalšie samostatné skupiny tak, aby pohľadávky veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami, najmä vzhľadom na výšku, právny dôvod vzniku alebo zabezpečenie ich pohľadávok, mohli byť zaradené podľa týchto kritérií do samostatných skupín. Pri majetkových právach akcionárov dlžníka môže dlžník postupovať primerane.

(3)Ak niektoré pohľadávky nemajú byť plánom dotknuté, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky.

(4)Pre každého zabezpečeného veriteľa, pri ktorého zabezpečenej pohľadávke možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že majetok, ktorý ju zabezpečuje, bude postačovať aspoň na jej čiastočné uspokojenie, sa v pláne vytvorí vždy samostatná skupina, ibaže dotknutí zabezpečení veritelia súhlasia s iným vytvorením skupín. Na zabezpečenie spriaznených pohľadávok zabezpečovacím právom sa v reštrukturalizácii neprihliada.

(5)Ak sú v reštrukturalizácii prihlásené podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina týchto pohľadávok, pričom tieto pohľadávky nemôžu byť uspokojené rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky.

(1)Každá pohľadávka zapísaná do zoznamu pohľadávok sa zaradí do niektorej zo skupín podľa § 137 a kritérií uvedených v opisnej časti plánu. Ak dlžník s odbornou starostlivosťou zistí, že majetok zabezpečujúci zabezpečenú pohľadávku nemôže postačovať na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky v celom rozsahu, môže zaradiť zabezpečenú pohľadávku v dotknutom rozsahu do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky.

(2)Pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené.

(1)Jednotlivé zmeny pohľadávky a plnenia určené na uspokojenie pohľadávky sa uvádzajú v záväznej časti plánu vždy pri dotknutej pohľadávke. Tieto zmeny a plnenia musia byť v záväznej časti plánu určené tak, aby v prípade neúčinnosti plánu bolo možné určiť rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu uspokojená jednotlivými plneniami, a rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu odpustená alebo uznaná za nevymáhateľnú. Pri majetkovom práve akcionára dlžníka sa toto ustanovenie použije primerane.

(2)Pohľadávky a majetkové práva akcionárov dlžníka zaradené do rovnakej skupiny musia byť uspokojené rovnakou mierou a rovnakým spôsobom. V menšej miere alebo horším spôsobom sa pohľadávka alebo majetkové právo akcionára dlžníka zaradené do rovnakej skupiny môže uspokojiť len so súhlasom dotknutého veriteľa alebo akcionára dlžníka.

(3)Právne úkony dlžníka alebo správcu urobené počas reštrukturalizačného konania, ktoré poskytujú účastníkovi plánu výhodu nepredpokladanú plánom, sú neplatné.

(1)Záväzná časť plánu môže obsahovať aj záväzok inej osoby ako dlžníka, akcionára dlžníka alebo veriteľa prihlásenej pohľadávky, ak so vznikom záväzku súhlasí; prílohu plánu musí v tomto prípade tvoriť súhlasný prejav vôle tejto osoby so vznikom záväzku, inak záväzok ani v prípade potvrdenia plánu súdom nevznikne.

(2)Záväzok podľa odseku 1 môže spočívať najmä v pristúpení k záväzku dlžníka alebo preberajúcej osoby, ručení za ich záväzky alebo inom zabezpečení ich záväzkov, darovaní majetku dlžníkovi alebo preberajúcej osobe, prípadne vo vzdaní sa práva voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe alebo v odpustení ich dlhu.

Záväzná časť plánu môže obsahovať ustanovenie o poskytnutí úveru dlžníkovi alebo preberajúcej osobe po skončení reštrukturalizácie s tým, že pohľadávka z úveru sa v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude v nezabezpečenom rozsahu uspokojovať zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami (ďalej len „nový úver“).

Prílohy plánu tvoria neoddeliteľnú súčasť plánu. Prílohu plánu okrem iných zákonom predpokladaných listín tvorí vždy zoznam pohľadávok, posledná riadna individuálna účtovná závierka dlžníka a priebežná individuálna účtovná závierka dlžníka vyhotovená ku dňu povolenia reštrukturalizácie spolu s priebežnými individuálnymi účtovnými závierkami dlžníka vyhotovenými vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po povolení reštrukturalizácie. Ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, prílohu plánu tvorí tiež správa audítora.

Záverečný návrh plánu musí byť dostupný na špecializovanom portáli najneskôr do 120 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť dlžníka môže veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského výboru správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zverejní v insolvenčnom registri. Ak dlžník v zákonnej lehote návrh plánu neuloží na špecializovaný portál, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(1)O schválení alebo zamietnutí návrhu plánu rozhodne veriteľský výbor do 15 dní od jeho predloženia. Ak má veriteľský výbor k návrhu plánu výhrady, môže určiť dlžníkovi lehotu nie dlhšiu ako 15 dní na jeho prepracovanie. O schválení alebo zamietnutí plánu v tomto prípade veriteľský výbor rozhodne do 15 dní od predloženia prepracovaného plánu.

(2)Ak veriteľský výbor návrh plánu zamietne alebo návrh plánu v zákonných lehotách neschváli, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(3)Ak veriteľský výbor predložený návrh plánu schváli, bezodkladne požiada správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze.

(4)Po schválení plánu veriteľským výborom možno v pláne z podnetu dlžníka opraviť len zjavné chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Iné zmeny plánu z podnetu dlžníka sú zakázané.

(1)Každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze požiadať dlžníka prostredníctvom správcu

(2)Doručené žiadosti správca priebežne usporadúva do prehľadného zoznamu v insolvenčnom registri, v ktorom uvedie deň doručenia žiadosti, označenie žiadateľa a obsah žiadosti.

(3)Dlžník s odbornou starostlivosťou posúdi každú žiadosť podľa odseku 1 písm. b) až e) a v odôvodnených prípadoch upraví plán podľa žiadosti.

(4)Ak žiadosť podľa odseku 1 písm. f) bola doručená neskôr ako siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze avšak najneskôr v deň pred konaním schvaľovacej schôdze, správca o tejto žiadosti informuje dlžníka a veriteľov prítomných na schvaľovacej schôdzi veriteľov a dlžník žiadosť do plánu zapracuje.

(1)Schvaľovaciu schôdzu zvoláva správca do troch dní od doručenia žiadosti veriteľského výboru tak, aby sa konala najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti. Miesto a čas konania schvaľovacej schôdze správca určí tak, aby čo najmenej obmedzovali účastníkov plánu v možnosti zúčastniť sa na zasadnutí schvaľovacej schôdze.

(2)Schvaľovacia schôdza sa zvoláva uverejnením oznámenia o zvolaní schvaľovacej schôdze; lehota medzi zvolaním a konaním schvaľovacej schôdze nesmie byť kratšia ako 15 dní. Oznámenie o zvolaní schvaľovacej schôdze obsahuje

(3)Schvaľovacej schôdzi predsedá správca. Právo zúčastniť sa na schvaľovacej schôdzi má každý účastník plánu; akcionár dlžníka sa môže zúčastniť na schvaľovacej schôdzi, aj keď nie je účastníkom plánu. Účasť dlžníka alebo štatutárnych orgánov alebo členov štatutárneho orgánu dlžníka na schvaľovacej schôdzi je povinná.

(4)Účastník plánu sa môže zúčastniť na schvaľovacej schôdzi aj prostredníctvom písomne splnomocneného zástupcu; pravosť podpisu účastníka plánu musí byť na plnomocenstve úradne osvedčená.

(5)Schvaľovacia schôdza je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden účastník plánu. Právo hlasovať má každý účastník plánu zaradený do niektorej zo skupín. Právo hlasovať nemá účastník plánu zaradený do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky v rozsahu takejto pohľadávky a veriteľ pohľadávky popretej čo do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti v rozsahu takejto pohľadávky, ak mu nebolo priznané hlasovacie právo. Na každé jedno euro zistenej sumy zistenej pohľadávky má účastník plánu jeden hlas. Podmienený veriteľ môže na schvaľovacej schôdzi hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schvaľovacej schôdzi v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za dlžníka tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za dlžníka. Na účely hlasovania akcionárov dlžníka zaradených do niektorej zo skupín sa počet ich hlasov určí podľa osobitného predpisu.

(6)Na schvaľovacej schôdzi možno hlasovať osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Ak bolo hlasovanie schvaľovacej schôdze o prijatí plánu odročené, za prijatie plánu možno hlasovať aj písomne. Písomné hlasovanie je platné, ak je doručené správcovi najneskôr deň pred hlasovaním o prijatí plánu, pravosť podpisu písomne hlasujúceho je úradne osvedčená a z obsahu písomného hlasovania je nepochybné, či hlasujúci hlasoval za prijatie plánu alebo proti prijatiu plánu. Výsledky písomného hlasovania spracuje správca do zápisnice o písomnom hlasovaní.

(7)Dlžník je povinný po tom, čo uplynula lehota na podanie žiadosti o zmenu plánu, ale najneskôr tri dni pred hlasovaním schvaľovacej schôdze o prijatí plánu, uložiť aktuálne znenie plánu na špecializovanom portáli. Ak dlžník plán upraví, je povinný bezodkladne aktualizovaný plán spolu s vysvetlením uložiť na špecializovanom portáli.

(1)Pred hlasovaním o prijatí plánu na schvaľovacej schôdzi predsedajúci otvorí rozpravu. V rozprave dlžník odpovie na všetky žiadosti zapísané do zoznamu žiadostí a vysvetlí každú opravu alebo zmenu urobenú v pláne po jeho schválení veriteľským výborom. Po zodpovedaní každej žiadosti má prítomný žiadateľ právo na vyjadrenie svojho stanoviska v rozsahu troch minút. Predsedajúci môže určiť žiadateľovi na jeho žiadosť väčší časový priestor na prednesenie jeho stanoviska. Rozprava zo schvaľovacej schôdze sa zaznamená.

(2)Dlžník môže najneskôr do skončenia rozpravy upraviť plán v prospech niektorej zo skupín veriteľov.

(3)O prijatí plánu sa hlasuje hneď po skončení rozpravy. Ak z rozpravy vyplynie potreba urobiť v pláne zmeny, predsedajúci môže hlasovanie o prijatí plánu o 15 dní odročiť; v prípade pochybnosti môže navrhnúť, aby sa o odročení hlasovalo.

(4)Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, správca do dvoch dní zverejní deň a miesto pokračovania schvaľovacej schôdze, dôvody odročenia hlasovania o prijatí plánu a informáciu, kde a kedy možno nahliadnuť do plánu v znení zmien urobených podľa pripomienok schvaľovacej schôdze.

(5)Ak ide o úpravu plánu podľa odseku 2, schôdza môže pokračovať v ten istý deň alebo v nasledujúci pracovný deň; ustanovenie odseku 4 sa v tomto prípade nepoužije.

(1)Na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby

(2)Skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu s plánom. Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nikto nehlasoval z dôvodu neprítomnosti.

(3)Veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.

(4)Súhlas dlžníka s prijatím plánu sa nevyžaduje.

(5)Na účely hlasovania o prijatí plánu sa veriteľ, ktorému boli priznané hlasovacie práva považuje za veriteľa, ktorého pohľadávka bola zistená, v rozsahu priznaných hlasovacích práv.

Účastníci plánu prítomní na schvaľovacej schôdzi sa zapisujú do listiny prítomných. Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, listina prítomných sa vyhotovuje osobitne pre každú časť schvaľovacej schôdze. Správnosť listiny prítomných potvrdzuje svojím podpisom správca.

(1)O priebehu schvaľovacej schôdze sa spíše zápisnica. Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, zápisnica sa vyhotovuje osobitne pre každú časť schvaľovacej schôdze. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda schôdze; zápisnicu je povinný vyhotoviť do piatich dní od skončenia schvaľovacej schôdze.

(2)Zápisnica zo schvaľovacej schôdze obsahuje označenie dlžníka, predsedu schvaľovacej schôdze, miesto a čas konania schvaľovacej schôdze, podrobný opis priebehu schvaľovacej schôdze, výsledky hlasovania o pláne v každej skupine s uvedením spôsobu hlasovania, odôvodnené námietky veriteľa, prípadne akcionára dlžníka uplatnené na schvaľovacej schôdzi, odkaz na plán v znení schválenom schvaľovacou schôdzou a ďalšie dôležité skutočnosti zo schvaľovacej schôdze.

(3)Prílohu zápisnice tvorí

(4)Zápisnicu zo schvaľovacej schôdze správca zaeviduje v insolvenčnom registri do piatich dní od skončenia schvaľovacej schôdze.

(1)Plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh dlžníka. Návrh na potvrdenie plánu je dlžník povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze.

(2)Návrh na potvrdenie plánu možno za podmienok ustanovených v § 152 podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou.

(3)Ak dlžník v zákonnej lehote návrh na potvrdenie plánu nepodá, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

(1)Ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, dlžník sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojím rozhodnutím, ak

(2)O nahradení súhlasu súd rozhodne v uznesení o potvrdení alebo zamietnutí plánu.

Ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Plán potvrdený súdom zaevidovaný v insolvenčnom registri sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.

(1)Súd uznesením zamietne plán, ak

(2)Proti uzneseniu o zamietnutí plánu môže podať odvolanie dlžník do 15 dní od jeho zverejnenia. O odvolaní rozhodne odvolací súd najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

(3)Len čo uznesenie o zamietnutí plánu nadobudne právoplatnosť, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví do funkcie správcu toho istého správcu, ktorý vykonával funkciu správcu v reštrukturalizácii. Zverejnením uznesenia v insolvenčnom registri zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania; funkcia veriteľského výboru nezaniká.

(1)Ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.

(2)Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

(3)Plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.

(4)Plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

(5)Ak je to potrebné na dosiahnutie vzniku, zmeny alebo zániku práva predpokladaného plánom, účastník plánu alebo dozorný správca sa môže domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle účastníka plánu bolo nahradené rozhodnutím súdu.

(6)Plánom zostáva nedotknuté právo veriteľa v rozsahu zistenej pohľadávky domáhať sa jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

(7)V prípade zrušenia rozhodnutia o schválení plánu sa obnovuje právo veriteľov domáhať sa svojich pôvodných pohľadávok.

(1)Dlžník alebo preberajúca osoba nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok podľa plánu alebo skôr, ako uplynú štyri roky od skončenia reštrukturalizácie.

(2)Ustanovenie odseku 1 platí aj pre právnych nástupcov dlžníka alebo preberajúcej osoby.

Zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu.

(1)Účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak

(2)Právo domáhať sa neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje proti dlžníkovi a preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára.

(1)Ak sa podľa plánu má plniť na popretú časť pohľadávky, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke stáva neúčinným.

(2)Plnenie zložené do úschovy podľa odseku 1 sa uvoľní v prospech veriteľa popretej pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa uznania popretej pohľadávky dlžníkom bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo po uznaní popretej pohľadávky dlžníkom. Ak od skončenia reštrukturalizácie uplynulo viac ako päť rokov a dlžník splnil plán, ale doposiaľ nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní o určení popretej pohľadávky, plnenie zložené do úschovy podľa odseku 1 sa uvoľní v prospech zložiteľa bez zbytočného odkladu.

(3)Ak po zistení popretej pohľadávky je zjavné, že pohľadávka bola zaradená do nesprávnej skupiny, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne doplatiť rozdiel, o ktorý bol veriteľ popretej pohľadávky ukrátený.

Ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným.

(1)Porušením povinnosti podľa § 155a sa stáva plán voči veriteľom skupiny pre dotknuté nezabezpečené pohľadávky neúčinným; rozdeleniu zisku alebo iných vlastných zdrojov možno v konkurze odporovať.

(2)Veriteľ podľa § 155a ods. 1 je oprávnený domáhať sa na súde, ktorý potvrdil plán, aby určil, že došlo k porušeniu povinnosti podľa § 155a. Proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie. Rozhodnutie po nadobudnutí právoplatnosti súd bezodkladne zverejní. Zverejnením je rozhodnutie, ktorým sa určilo, že došlo k porušeniu povinnosti podľa § 155a účinné voči všetkým účastníkom plánu.

(1)Ak dlžník alebo preberajúca osoba vytvorí zisk vykázaný v účtovnej závierke, ktorý nepotrebuje k zachovaniu prevádzky podniku alebo jej podstatnej časti predpokladanej plánom, veriteľ podľa § 155a ods. 1 má právo domáhať sa na súde, ktorý potvrdil plán, uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky z takto vytvoreného zisku v rozsahu rozdielu medzi výškou uspokojenia pohľadávky podľa § 155a ods. 1 a plnením, ktoré bolo tomuto veriteľovi poskytnuté podľa plánu; nemožno mu však priznať viac ako mu z vytvoreného zisku pomerne pripadá k ostatným veriteľom v jeho skupine.

(2)Veriteľ má právo podľa odseku 1 aj voči právnym nástupcom dlžníka alebo preberajúcej osoby.

V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby alebo v prípade povolenia ich reštrukturalizácie skôr, ako je plán riadne splnený, sa plán vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie stáva neúčinným voči všetkým účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu ešte nie sú splnené.

(1)V prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.

(2)V prípade neúčinnosti plánu voči akcionárovi dlžníka sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne uhradiť akcionárovi dlžníka hodnotu plnenia, ktorá by zodpovedala jeho podielu na likvidačnom zostatku dlžníka v čase potvrdenia plánu súdom. Ak akcionár dlžníka nepreukáže inak, predpokladá sa, že hodnota likvidačného zostatku sa rovná nule.

(3)Pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu, a to

(4)Plnenia poskytnuté účastníkovi plánu na základe plánu sa v prípade neúčinnosti plánu voči nemu v rozsahu určenom plánom (§ 139) započítajú.

(5)Pôvodná pohľadávka sa nepremlčí skôr ako uplynie desať rokov od neúčinnosti plánu.

Ak sa dlžník alebo preberajúca osoba dohodne s veriteľom z plánu počas plnenia plánu na vydaní akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe na účel ich výmeny za pohľadávku, plán sa na tento účel považuje za neúčinný voči veriteľovi vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa má vymeniť za akcie alebo iné majetkové účasti na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe.