Zákon o konkurze a reštrukturalizácii: Čl. I (časť 4)

(1)Záväzná časť plánu môže na čas po skončení reštrukturalizácie až do úplného splnenia plánu zaviesť nad dlžníkom alebo preberajúcou osobou dozornú správu. Dozornú správu vykonáva dozorný správca určený záväznou časťou plánu. Za dozorného správcu možno určiť len osobu zapísanú do zoznamu správcov; súhlas s výkonom funkcie dozorného správcu tvorí prílohu plánu.

(2)V prípade zavedenia dozornej správy záväzná časť plánu obsahuje najmä určenie

(1)Účinky dozornej správy nastanú zverejnením oznámenia dozorného správcu o zavedení dozornej správy.

(2)Oznámenie o zavedení dozornej správy obsahuje oznámenie o zavedení dozornej správy, osobu alebo osoby podliehajúce dozornej správe, meno, priezvisko a kanceláriu dozorného správcu a ďalšie skutočnosti, ktorých zverejnenie určuje záväzná časť plánu.

(3)Ak niektoré právne úkony osoby podliehajúcej dozornej správe majú podľa záväznej časti plánu podliehať súhlasu dozorného správcu, oznámenie o zavedení dozornej správy obsahuje aj presné určenie rozsahu týchto právnych úkonov s poučením o možnosti odporovať tým právnym úkonom, ktoré osoba podliehajúca dozornej správe urobí bez súhlasu dozorného správcu. Ak osoba podliehajúca dozornej správe urobí právny úkon bez súhlasu dozorného správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak pred úplným splnením plánu bol na majetok osoby podliehajúcej dozornej správe vyhlásený konkurz.

(1)Dozorný správca je povinný vykonávať dozornú správu s odbornou starostlivosťou. Dozorný správca je povinný pri výkone dozornej správy

(2)Ak plán neurčuje inak, dozorný správca je povinný v pravidelných mesačných intervaloch poskytovať súdu a veriteľskému výboru správy o plnení plánu a o vyhliadkach v súvislosti s plnením plánu v budúcnosti.

(3)Dozorný správca je oprávnený zúčastňovať sa na rokovaní príslušných orgánov osoby podliehajúcej dozornej správe. Ak plán neurčuje inak, príslušné orgány osoby podliehajúcej dozornej správe sú povinné prerokovať s dozorným správcom každé zásadné rozhodnutie finančnej a majetkovej povahy.

(4)Dozornému správcovi patria pri výkone jeho činnosti rovnaké oprávnenia ako správcovi pri zisťovaní majetku v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Osoba podliehajúca dozornej správe je povinná poskytnúť dozornému správcovi súčinnosť zodpovedajúcu týmto jeho oprávneniam.

(1)Po úplnom splnení plánu dozorný správca bezodkladne zverejní oznam o ukončení dozornej správy. Zverejnením oznamu o ukončení dozornej správy zanikajú účinky dozornej správy a funkcia dozorného správcu.

(2)Účinky dozornej správy a funkcia dozorného správcu zanikajú tiež vyhlásením konkurzu. V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví do funkcie správcu dozorného správcu.

(1)Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

(2)Dlžník je oprávnený opätovne sa domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom najskôr po uplynutí desiatich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa tejto časti zákona.

(3)Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok.

(4)Dlžník je povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára vyhlásiť, že je platobne neschopný.

(5)Dlžník nie je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, ak je vo výkone trestu odňatia slobody.

(1)Ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky:

(2)Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

(1)Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje

(2)Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

(1)Oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky:

(2)Ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási, zabezpečený veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu zabezpečovacieho práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka.

(3)Oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou.

(1)Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je hodnota alebo časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie.

(2)Ak je obydlie dlžníka v podielovom spoluvlastníctve, nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je hodnota alebo časť hodnoty spoluvlastníckeho podielu dlžníka k jeho obydliu; jej výška sa pomerne neznižuje. V prípade bezpodielového spoluvlastníctva má každý z bezpodielových spoluvlastníkov právo na nepostihnuteľnú hodnotu obydlia.

(3)Ak je obydlie dlžníka zaťažené zabezpečovacím právom, zabezpečovacie právo má prednosť pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka.

(4)Výšku nepostihnuteľnej hodnoty obydlia dlžníka ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

(1)O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

(2)Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

(3)Pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je aj naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje.

(4)Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

(5)Ak došlo k oddlženiu, konkurz vyhlásený na majetok dlžníka nie je prekážkou prevádzkovania živnosti podľa osobitného predpisu.

(1)Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

(2)Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.

(3)Ak navrhovateľ na tom trvá, súd v prípade smrti dlžníka pokračuje v konaní s dedičmi, inak konanie zastaví.

(4)Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

(5)Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka.

(6)Súd, ktorý rozhodol o oddlžení na podnet prokurátora, zruší takéto oddlženie, ak zistí, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Takéto konanie možno začať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.

(1)Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

(2)Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak

(3)Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.

(4)Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

(5)Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

(6)V poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

(1)Oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca.

(2)Oddlžením zostáva tiež nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené záložné právo, vecné bremeno alebo iná ťarcha na majetku dlžníka.

(1)Správca pri preskúmaní pomerov dlžníka vychádza najmä zo zoznamu majetku, zoznamu veriteľov a informácií poskytnutých dlžníkom, veriteľmi, prípadne inými osobami. Správca vykoná s odbornou starostlivosťou šetrenia ohľadom majetku a záväzkov, prípadne ďalšie šetrenia, ktoré sú časovo nenáročné a možno ich zabezpečiť s nepatrnými nákladmi.

(2)Iné šetrenia, vrátane šetrení pomerov dlžníka, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie jeho poctivého zámeru či odporovateľnosti právnych úkonov, správca vykoná na podnet veriteľa, ak veriteľ uhradí zálohu na trovy týchto šetrení. Takéto šetrenia uskutoční správca na náklady veriteľa. Veriteľ má nárok na úhradu týchto nákladov v konkurze ako náklad konkurzu v sume schválenej zástupcom veriteľov alebo určenej schôdzou veriteľov, ak zástupca veriteľov nie je ustanovený.

(3)Správca na úvodnom stretnutí podrobne poučí dlžníka o jeho povinnostiach podľa tohto zákona, ako aj o následkoch nesplnenia týchto povinnosti vrátane trestnoprávnych následkov.

(4)O výsledku šetrenia správca bez zbytočného odkladu spíše správu, ktorú založí do správcovského spisu.

(5)Ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane.

(1)Správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Ak je však vyhlásený konkurz alebo sa vedie konanie o určení splátkového kalendára ohľadom manžela dlžníka a táto okolnosť vyplýva z návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, súd druhému z manželov ustanoví totožného správcu. Správcu súd odvolá, ak opakovane alebo závažne porušil svoje povinnosti alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka. Ustanovenie § 42 ods. 6 sa použije rovnako.

(2)Opakovaným porušením povinnosti správcu sa rozumie, ak správca napriek písomnému upozorneniu súdom naďalej porušuje povinnosť, na ktorej porušenie bol upozornený.

(3)V uznesení o odvolaní správcu súd zároveň ustanoví nového správcu. Proti uzneseniu o odvolaní správcu z dôvodu opakovaného alebo závažného porušenia povinnosti je odvolaný správca oprávnený podať odvolanie.

(4)Súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

(5)V konkurze má správca nárok na paušálnu odmenu, odmenu z výťažku a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky sa uhrádzajú z preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu a z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho konkurznú podstatu.

(6)V konaní o určení splátkového kalendára má správca nárok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky sa uhrádzajú z preddavku zloženého dlžníkom a sú splatné v deň skončenia konania.

Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej pomoci podľa osobitného predpisu.

(1)Návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou.

(2)Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronicky do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu; návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje

(1)Súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu vyhlási konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že

(2)Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 1, súd v rovnakej lehote návrh odmietne alebo konanie zastaví.

(3)Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz je vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v insolvenčnom registri.

(1)Oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca koná v mene a na účet dlžníka.

(2)Právne úkony dlžníka urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť.

(3)Dlžník a jeho blízka osoba so súhlasom dlžníka sú oprávnení vec podliehajúcu konkurzu užívať obvyklým spôsobom; sú však povinní chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením a zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania jej hodnota znižuje. Každý, kto užíva vec tvoriacu konkurznú podstatu, je povinný umožniť správcovi kedykoľvek túto vec obhliadnuť. Ak má takúto vec v užívaní niekto iný ako dlžník alebo jeho blízka osoba, môže ju užívať len so súhlasom správcu. Všetky príjmy z takéhoto užívania veci treťou osobou patria do konkurznej podstaty.

(4)Ustanovenie § 52 platí rovnako.

(1)Prihlásením pohľadávky sa pohľadávka voči dlžníkovi stáva splatnou.

(2)Pohľadávku podliehajúcu konkurzu je dlžník počas konkurzu povinný plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká; to neplatí, ak sa takéto plnenie dostane k správcovi.

(3)Pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, nemožno započítať proti vzájomnej pohľadávke dlžníka, ktorá dlžníkovi vznikla pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, nemožno započítať proti vzájomnej pohľadávke dlžníka, ktorá dlžníkovi vznikla po vyhlásení konkurzu. Započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.

(1)Po vyhlásení konkurzu možno vypovedať zmluvu, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, ak bola uzavretá pred vyhlásením konkurzu. Ak ide o zmluvu ohľadom majetku, ktorý podlieha konkurzu, zmluvu môže vypovedať správca, v ostatných prípadoch dlžník. Výpoveď je účinná doručením druhej zmluvnej strane. Zmluvu možno vypovedať aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas. Zmluvu o nájme bytu vo vzťahu k tretej osobe, ktorá je nájomcom možno vypovedať len za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom a osobitným predpisom.

(2)Od inej zmluvy môže dlžník, správca alebo druhá zmluvná strana odstúpiť, ak bola uzavretá pred vyhlásením konkurzu a nebola ešte v plnom rozsahu splnená. Odstúpiť od zmluvy možno len v rozsahu ešte navzájom nesplnených záväzkov.

(3)Ustanovenie § 45a platí rovnako.

(4)Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na zmluvy a dohody uzatvorené podľa Zákonníka práce.

(1)Ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

(2)Premlčacia lehota pri pohľadávke uplatnenej v zastavenom konaní neuplynie skôr ako 60 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak bola v zastavenom konaní uplatnená námietka premlčania, na premlčanie sa prihliada, ak bola námietka oprávnená.

(3)Ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada.

(4)Ak iný veriteľ poprel oddlžením nedotknutú pohľadávku (§ 166c), popretím takejto pohľadávky má popierajúci veriteľ právo na vstup do konania, ktoré sa týka oddlžením nedotknutej pohľadávky ako intervenient. Ak je výsledok konania o určenie popretej pohľadávky závislý od výsledku v takomto konaní, súd konanie o určenie popretej pohľadávky preruší do výsledku v takomto konaní.

(1)Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

(2)Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

(3)Premlčacia lehota pri pohľadávke vymáhanej v zastavenom konaní neuplynie skôr ako 60 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak bola v zastavenom konaní uplatnená námietka premlčania, na premlčanie sa prihliada, ak bola námietka oprávnená.

(4)Exekučné záložné právo k dlžníkovmu majetku vyhlásením konkurzu zaniká.

(5)Ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady na vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada; prípadné exekučné záložné právo zaniknuté v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa obnovuje.

(1)Ak bol vyhlásený konkurz, dražobník upustí od konania dražby, ak dražbu navrhol dlžník a do vyhlásenia konkurzu nebol udelený príklep.

(2)Ak dražbu navrhla osoba, ktorá vykonáva záložné právo, vyhlásenie konkurzu nebráni v konaní dražby. Prevyšujúci výťažok z takejto dražby sa odovzdá správcovi a tvorí súčasť konkurznej podstaty dlžníka. Ak predmet dražby pred udelením príklepu začne podliehať konkurzu, dražobník upustí od konania dražby; na prípadný udelený príklep sa v tomto prípade neprihliada.

(1)Konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Konkurzu podlieha tiež výťažok získaný správou a speňažením takéhoto majetku.

(2)Konkurzu podlieha aj majetok, ktorý nadobudol dlžník po vyhlásení konkurzu v dôsledku splnenia povinností správcom po vyhlásení konkurzu v prípadoch podľa § 45a.

(3)Majetok dlžníka, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva podlieha konkurzu, ak to ustanovuje tento zákon (§ 167k). Majetok tretej osoby, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva, konkurzu nepodlieha.

(4)Konkurzu nepodlieha nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka a majetok dlžníka, ktorý nemožno postihnúť v exekúcii.

(1)Vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. To neplatí, ak už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka. V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie podania návrhov na vyhlásenie konkurzu.

(2)Do konkurzu, v ktorom do konkurznej podstaty patrí majetok, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, má právo prihlásiť sa každý veriteľ, ktorý by mal právo byť uspokojený z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak súd na návrh dotknutého veriteľa podaným voči správcovi neurčí inak, nezabezpečení veritelia sa z konkurznej podstaty uspokoja pomerne; pri rozhodovaní o prípadnom inom uspokojení dotknutých nezabezpečených veriteľov súd vychádza z ustanovení Občianskeho zákonníka.

(3)Ak do konkurznej podstaty patrí obydlie dlžníka, ktoré je v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, správca vydá nepostihnuteľnú hodnotu druhého bezpodielového spoluvlastníka druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi. Ustanovenia § 167o ods. 3 až 5 sa použijú rovnako.

(1)Správca do 60 dní od vyhlásenia konkurzu vyhotoví súpis v insolvenčnom registri. Ak sa dozvie o novom majetku, súpis bez zbytočného odkladu doplní; to platí aj o každej zmene súpisu.

(2)Kto tvrdí, že majetok nemal byť zapísaný do súpisu, má právo uplatniť u správcu námietku. Ak ktorýkoľvek veriteľ prihlásenej pohľadávky trvá na zapísaní majetku do súpisu, môže do 60 dní od zverejnenia námietky žiadať od správcu, aby vyzval toho, kto podal námietku, aby podal voči veriteľovi, ktorý trvá na zapísaní majetku do súpisu žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu v lehote 60 dní od doručenia výzvy. Ak tak žiaden veriteľ prihlásenej pohľadávky neurobí, správca majetok zo súpisu vylúči. Ak lehota na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu uplynie márne, má sa za to, že zapísanie majetku do súpisu je nesporné.

(3)Ustanovenia § 76 a 77 sa použijú primerane.

(1)Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu vtedy, ak sa prihlási prednostný zabezpečený veriteľ.

(2)Ak sa prihlási len neskorší zabezpečený veriteľ, zaťažený majetok podlieha konkurzu iba vtedy, ak z neho možno predpokladať uspokojenie aj zabezpečeného veriteľa s neskorším zabezpečovacím právom. Hodnota zaťaženého majetku na účely posúdenia, či podlieha konkurzu, sa posúdi podľa znaleckého posudku, ktorého vypracovanie zabezpečí správca na podnet a náklady neskoršieho zabezpečeného veriteľa. Ak neskorší zabezpečený veriteľ ani v lehote určenej správcom nezloží preddavok na trovy znaleckého posudku, má sa za to, že zaťažený majetok nepodlieha konkurzu.

(3)Ak prednostný zabezpečený veriteľ alebo neskorší zabezpečený veriteľ, ktorého uspokojenie možno predpokladať zo zaťaženého majetku, pristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva, zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu. Ak tým zabezpečený veriteľ zmarí už oznámený proces speňaženia zaťaženého majetku správcom, je povinný uhradiť správcovi paušálnu odmenu a do konkurznej podstaty náklady, ktoré v súvislosti s tým vznikli.

(4)Speňažením zaťaženého majetku zanikajú iba zabezpečovacie práva prihláseného zabezpečeného veriteľa a všetky neskoršie zabezpečovacie práva.

(5)Výťažok správca bez zbytočného odkladu vydá prihláseným zabezpečeným veriteľom podľa poradia ich zabezpečovacích práv mimo rozvrh, ibaže sú tu spory, ktorými môže byť vydanie výťažku dotknuté. Na neprihlásené zabezpečovacie práva sa neprihliada. Z výťažku správca odpočíta svoju odmenu a náklady spojené so speňažením majetku.

(6)Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu aj vtedy, ak hodnota zaťaženého majetku prevyšuje ťarchy na majetku, do času, kým niektorý zo zabezpečených veriteľov nepristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva. Hodnota zaťaženého majetku na účely posúdenia, či podlieha konkurzu, sa posúdi podľa znaleckého posudku, ktorého vypracovanie zabezpečí správca na náklady konkurzu. Do času, kým takýto znalecký posudok nie je vyhotovený, má sa za to, že zaťažený majetok nepodlieha konkurzu. Ak v konkurznej podstate nie sú peňažné prostriedky na vyhotovenie znaleckého posudku, správca zabezpečí jeho vyhotovenie, ak ktorýkoľvek veriteľ zloží preddavok na trovy znaleckého posudku.

(7)Ak oprávnená osoba (§ 167r) so súhlasom dlžníka poskytne do konkurznej podstaty náhradu za hodnotu zaťaženého majetku, ktorá prevyšuje ťarchy na majetku, zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu. Aká hodnota má byť poskytnutá do konkurznej podstaty, sa posúdi podľa znaleckého posudku, ktorého vypracovanie zabezpečí správca na podnet a náklady oprávnenej osoby (§ 167r). Ak už takýto znalecký posudok bol správcom vyhotovený, vychádza sa z takéhoto znaleckého posudku. Ak takúto hodnotu poskytla oprávnená osoba (§ 167r), správca bezodplatne prevedie zaťažený majetok na toho, kto takúto hodnotu poskytol. Náklady prevodu a odmeny správcu za prevod nesie nadobúdateľ zaťaženého majetku. Voči nadobúdateľovi zaťaženého majetku sa zabezpečený veriteľ môže domáhať len toho, čoho by sa mohol domáhať voči dlžníkovi.

(8)Zabezpečený veriteľ, ktorý sa neprihlásil a ktorého zabezpečovacie právo viazne na majetku dlžníka, bez zbytočného odkladu po tom, čo sa z odbornou starostlivosťou mohol dozvedieť o vyhlásení konkurzu, je povinný oznámiť správcovi výšku zabezpečenej pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená zo zaťaženého majetku. Za správnosť týchto údajov zodpovedá zabezpečený veriteľ. Správca pri posúdení hodnoty týchto tiarch vychádza z údajov oznámených zabezpečeným veriteľom.

(9)Ak správca pri skúmaní majetkových pomerov dlžníka zistí, že na majetku dlžníka viazne zabezpečovacie právo zabezpečeného veriteľa, ktorý nie je veriteľom dlžníka, bez zbytočného odkladu upovedomí zabezpečeného veriteľa o vyhlásení konkurzu.

(10)Ak na zaťaženom majetku viazne aj iná ťarcha ako zabezpečovacie právo, znalecký posudok musí stanoviť aj hodnotu tejto ťarchy.

(11)Ustanovenie § 50 ods. 1 platí rovnako.

(1)Veriteľ (§ 166a a 166c) má právo prihlásiť sa do konkurzu do času, kým správca nezverejní oznámenie o tom, že ide zostaviť rozvrh. Ustanovenia § 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10, § 30 a 31 sa použijú primerane. Zabezpečený veriteľ úveru na bývanie je oprávnený sa prihlásiť, iba ak je už pohľadávka z úveru na bývanie v celom rozsahu splatná, alebo ak sa prihlásil zabezpečený veriteľ, ktorého zabezpečovacie právo je skoršie v poradí, o čom správca bez zbytočného odkladu zabezpečeného veriteľa úveru na bývanie písomne upovedomí.

(2)Prihlásiť sa môže aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako dlžníkovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku dlžníka. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená.

(3)Prihláška sa podáva v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu spôsobom podľa § 28 ods. 2. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo. Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

(4)Správca písomne upovedomí každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v zozname veriteľov, ako aj dotknutého správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, že bol vyhlásený konkurz. Správca upovedomenie doručuje na adresy uvedené v zozname veriteľov, ktorý zostavil dlžník.

(5)Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť len iný prihlásený veriteľ. Ustanovenia § 32 ods. 3, 5, 6, 8, 10, 12 až 16 a 18 sa použijú primerane.

(6)K zisteniu popretej pohľadávky postačuje uznanie popierajúceho veriteľa, súhlas správcu sa nevyžaduje. Zistenie popretej pohľadávky je voči správcovi účinné až po tom, čo je takéto zistenie pohľadávky správcovi preukázané.

(1)Na účely výkonu práv veriteľov v konkurze vystupuje zástupca veriteľov. Zástupca veriteľov je povinný konať v spoločnom záujme veriteľov, pokynmi veriteľov však nie je viazaný.

(2)Ak schôdza veriteľov neustanoví iného zástupcu veriteľov, zástupcom veriteľov sa stáva veriteľ prihlásenej pohľadávky s najvyšším počtom hlasov, ktorý o to prejavil záujem u správcu. Ak taký nie je, v konkurze sa postupuje bez zástupcu veriteľov.

(3)Správca môže zvolať schôdzu veriteľov, ak to považuje za potrebné. Správca zvolá schôdzu veriteľov, ak o to požiada ktorýkoľvek prihlásený veriteľ, ktorý zloží preddavok na trovy konania schôdze veriteľov a uhradí paušálnu odmenu správcu za konanie schôdze veriteľov. Na zvolanie a konanie schôdze veriteľov platia primerane pravidlá o konkurze podľa druhej časti zákona. Do pôsobnosti schôdze veriteľov patrí iba voľba alebo výmena zástupcu veriteľov a schválenie úhrady nákladov šetrení vykonaných správcom na podnet veriteľa.

(1)Nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu správca speňaží dražbou za primeraného použitia osobitného predpisu, ak o to požiada veriteľ, ktorý uhradí preddavok na náklady dražby; inak tieto nehnuteľnosti správca speňaží ako hnuteľnú vec.

(2)Najnižším podaním pri speňažení nehnuteľnosti dražbou je suma určená prihláseným zabezpečeným veriteľom, ktorého zabezpečovacie právo je na predmete dražby v poradí najskoršie, alebo zástupcom veriteľov, ak predmet dražby nie je zaťažený zabezpečovacím právom. Pri byte alebo dome, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt, najnižšie podanie nesmie byť nižšie ako ustanovuje osobitný predpis.

(1)Obydlie dlžníka môže správca speňažiť iba dražbou za primeraného použitia osobitného predpisu.

(2)Obydlie dlžníka nemožno speňažiť, ak by z výťažku po odpočítaní nepostihnuteľnej hodnoty obydlia nebolo možné uspokojiť náklady speňaženia a aspoň sčasti pohľadávky prihlásených veriteľov. Hodnotu obydlia dlžníka určí odhadom správca; ak však ktorýkoľvek veriteľ predloží znalecký posudok a uhradí preddavok na odmenu notára súvisiacu s overením priebehu dražby, vychádza sa zo znaleckého posudku. Ak sa v takom prípade vec nespeňaží, je takýto veriteľ povinný nahradiť náklady speňaženia.

(3)Ak sa obydlie dlžníka speňažilo, sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia dlžníka správca poukáže mimo rozvrh na bankový účet, ktorý na tento účel v mene a na účet dlžníka zriadil (ďalej len „osobitný účet dlžníka“); o tom bez zbytočného odkladu správca poučí dlžníka. Vklad alebo prevod finančných prostriedkov na osobitný účet dlžníka je oprávnený vykonať len správca.

(4)Finančné prostriedky na osobitnom účte dlžníka nepodliehajú konkurzu, exekúcii ani obdobnému vykonávaciemu konaniu počas 36 mesiacov od jeho zriadenia.

(5)Dlžník nie je oprávnený počas doby podľa odseku 4 disponovať s osobitným účtom dlžníka, je však oprávnený požiadať banku alebo pobočku zahraničnej banky o výber finančných prostriedkov v hotovosti z takéhoto účtu mesačne najviac do sumy, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ustanovenie osobitného predpisu tým nie je dotknuté.

(6)Ak sa speňažilo obydlie dlžníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, správca zriadi osobitný účet dlžníka aj pre bývalého bezpodielového spoluvlastníka; ustanovenia odsekov 1 až 5 platia rovnako.

(1)Hnuteľné veci podliehajúce konkurzu správca speňaží ako jeden alebo viac súborov majetku v ponukovom konaní. Na tento účel správca zverejní súbor majetku, ktorý ponúka na predaj a lehotu na predkladanie ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako desať kalendárnych dní od zverejnenia ponuky. Prihliada sa iba na tie ponuky, kde bola záloha na celú ponúknutú kúpnu cenu v plnom rozsahu zložená záujemcom na účet správcu. Rozhoduje vždy najvyššia ponúknutá kúpna cena. Ak viacerí záujemcovia ponúknu rovnaké plnenie, rozhodne žreb správcu. Vypratanie vecí je povinný zabezpečiť nadobúdateľ na svoje náklady.

(2)Ak sa hnuteľné veci podliehajúce konkurzu nepodarí speňažiť ani v treťom ponukovom konaní, prestávajú podliehať konkurzu. Ak o takýto súbor hnuteľných vecí prejaví záujem veriteľ prihlásenej pohľadávky, správca ho prevedie tomu veriteľovi prihlásenej pohľadávky, ktorý ponúkne do desiatich dní od skončenia tretieho ponukového konania najvyššiu ponuku. Ak viacerí veritelia prihlásenej pohľadávky ponúknu rovnaké plnenie, rozhodne žreb správcu. Vypratanie vecí je povinný zabezpečiť veriteľ na svoje náklady.

(3)Na písomný pokyn zástupcu veriteľov alebo dotknutého zabezpečeného veriteľa správca speňaží hnuteľné veci aj iným spôsobom. Ak je dotknutých zabezpečených veriteľov viac, písomný pokyn je oprávnený uložiť ten, ktorého zabezpečovacie právo je v poradí najskoršie.

(1)Ak súčasťou konkurznej podstaty sú pohľadávky dlžníka, správca sa ich pokúsi vymôcť; žaloby o ich zaplatenie na súde alebo na inom príslušnom orgáne však nepodáva. Ak sa to správcovi nepodarí ani do jedného mesiaca po zverejnení súpisu majetku, pohľadávky speňaží postúpením ako hnuteľné veci. Dojednaniami, ktoré zakazujú alebo obmedzujú postúpenie pohľadávky, správca nie je viazaný. Tieto obmedzenia postúpením pohľadávky zanikajú.

(2)Pokiaľ je pohľadávka súčasťou konkurznej podstaty, premlčanie spočíva. Premlčanie pokračuje v plynutí, len čo pohľadávka prestane podliehať konkurzu. Prípadné konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka podliehajúca konkurzu, súd alebo iný konajúci orgán preruší až do času, kým pohľadávka prestane podliehať konkurzu.

(3)Iné majetkové hodnoty správca speňaží obdobne ako hnuteľné veci alebo pohľadávky.

(1)Oprávnená osoba podľa odseku 4 so súhlasom dlžníka má právo kedykoľvek a ktorúkoľvek časť majetku vykúpiť z konkurznej podstaty za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Ustanovenia o pravidlách speňažovania sa v tom prípade nepoužijú.

(2)Oprávnená osoba podľa odseku 4 so súhlasom dlžníka má právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty za cenu, ktorá bola dosiahnutá v dražbe, v ponukovom konaní alebo za cenu ponúknutú veriteľom, ak takúto cenu uhradí správcovi do desať dní od skončenia dražby, ponukového konania alebo predloženia ponuky veriteľom.

(3)Ak so súhlasom dlžníka jeho príbuzný v priamom rade, jeho súrodenec, manžel, bývalý manžel alebo spoluvlastník nehnuteľnosti uplatní právo vykúpiť obydlie dlžníka z konkurznej podstaty, nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka sa započíta na úhradu kúpnej ceny.

(4)Oprávnenou osobou na účely uplatnenia práva vykúpiť majetok z konkurznej podstaty sa rozumie dlžníkov príbuzný v priamom rade, jeho súrodenec, manžel, bývalý manžel, spoluvlastník nehnuteľnosti alebo obec, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza.

(5)Ak sa poruší právo oprávnenej osoby podľa odseku 4 vykúpiť majetok z konkurznej podstaty, má táto osoba právo domáhať sa od nadobúdateľa, aby jej vec ponúkol na predaj. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov od speňaženia veci.

Pri speňažení majetku správca nie je viazaný predkupným právom; osobe oprávnenej z predkupného práva zriadeného ako vecné právo však predkupné právo zostáva zachované.

(1)Nákladmi konkurzu sú a uspokojujú sa z výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených veriteľov v tomto poradí:

(2)Správca zodpovedá veriteľom prihlásenej pohľadávky za škodu spôsobenú neúčelne, nehospodárne alebo nedôvodne vynaloženými nákladmi.

(1)Správca bez zbytočného odkladu po speňažení konkurznej podstaty a ukončení všetkých sporov, ktorými môže byť rozvrh výťažku dotknutý, najskôr však 60 dní od vyhlásenia konkurzu, pripraví rozvrh výťažku. Zámer zostaviť rozvrh správca zverejní.

(2)Z výťažku najprv odpočíta náklady konkurzu, potom prípadnú nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, potom pomerne uhradí prihlásené pohľadávky detí dlžníka na výživné a zostatok pomerne rozdelí medzi všetkých prihlásených veriteľov podľa výšky ich zistených pohľadávok. Ak ide o pohľadávku zo zmenky, ktorá bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, uspokojí sa po uspokojení ostatných zistených pohľadávok. Náklady uspokojenia nesie každý veriteľ sám.

(3)Plnenia, pri ktorých sa správcovi nepodarí zistiť bankový účet alebo adresu veriteľa ani do troch mesiacov od zostavenia rozvrhu výťažku, pripadnú štátu. Tieto plnenia správca poukáže na účet súdu, ktorý vyhlásil konkurz.

(4)Správca zodpovedá veriteľom za škodu, ktorú im spôsobí tým, že rozvrh výťažku bol realizovaný v rozpore s pravidlami ustanovenými týmto zákonom, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

(1)Správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, zverejní oznámenie o ukončení konkurzu. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Zverejnením oznámenia sa konkurz zrušuje.

(2)Správca bez zbytočného odkladu zverejní oznámenie o ukončení konkurzu aj vtedy, ak zistí, že sa do 90 dní od vyhlásenia konkurzu neprihlásil žiadny veriteľ alebo postavenie všetkých veriteľov ako účastníkov konania zaniklo. Zverejnením oznámenia sa konkurz zrušuje.

(3)Konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým súd zastaví konanie z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu. V uznesení rozhodne aj o zrušení oddlženia. Premlčacia lehota pri pohľadávkach, ktoré mohli byť uplatnené v konkurze prihláškou, neuplynie skôr, ako tri roky od zastavenia konania. Voči tomuto rozhodnutiu je dlžník oprávnený podať odvolanie.

(4)Zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikajú tiež účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d. Platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. Ak má správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po zrušení konkurzu ich bez zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka.

(5)Ak bol konkurz zrušený, súd zastaví konanie o určenie popretej pohľadávky.

Ak dlžník počas konkurzu podľa tejto časti zomrie, súd pokračuje v konaní. Ustanovenia § 104 sa použijú primerane.

(1)Návrh na určenie splátkového kalendára podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou.

(2)Návrh na určenie splátkového kalendára sa podáva elektronicky do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu; návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku a iných náležitostí ustanovených týmto zákonom návrh na určenie splátkového kalendára obsahuje

(3)Dlžník v návrhu na určenie splátkového kalendára musí uviesť údaje o svojom zriadenom bankovom účte. Ak súčasťou zoznamu aktuálneho majetku dlžníka je dlžníkov byt alebo nebytový priestor, dlžník v návrhu musí uviesť identifikačné údaje správcu bytového domu, v ktorom sa dlžníkov byt alebo nebytový priestor nachádza alebo identifikačné údaje spoločenstva vlastníkov bytov.

(1)Súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na určenie splátkového kalendára poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi a ustanoví správcu, ak zistí, že

(2)Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 1, súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na určenie splátkového kalendára, návrh odmietne alebo konanie zastaví.

(3)V uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd uloží dlžníkovi, aby na účet správcu zložil preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania. Ak tak dlžník neurobí ani do siedmych dní od výzvy správcu, správca to oznámi v insolvenčnom registri. Zverejnením oznámenia sa konanie končí.

(1)Poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a) alebo pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b). Ak súd určí splátkový kalendár, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu v exekučnom konaní rozhodlo o zastavení exekúcie.

(2)Dlžník má právo po poskytnutí ochrany pred veriteľmi jedenkrát písomne žiadať dražobníka o odklad dražby svojho obydlia navrhnutej zabezpečeným veriteľom. Ak tak dlžník urobí, dražba sa môže uskutočniť až po uplynutí šiestich mesiacov od doručenia žiadosti. Na takúto dražbu sa použijú primerane ustanovenia o opakovanej dražbe.

(3)Účinky ochrany pred veriteľmi nastupujú zverejnením uznesenia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi. Tieto účinky zanikajú skončením konania.

(1)Správca do 45 dní od zloženia preddavku na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania preskúma pomery dlžníka a podľa toho zostaví návrh splátkového kalendára v insolvenčnom registri.

(2)Pri zostavení návrhu splátkového kalendára sa prihliadne najmä na

(3)Horná hranica splátok nesmie presiahnuť predpokladaný príjem dlžníka znížený o nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a jeho vyživovaných osôb, na plnenie vyživovacej povinnosti dlžníkom a na plnenie oddlžením nedotknutých pohľadávok.

(4)Uspokojenie nezabezpečených veriteľov v návrhu splátkového kalendára sa vyjadrí kvótou určenou celkovým percentom z pohľadávok, ktoré dlžník zaplatí každému nezabezpečenému veriteľovi počas nasledujúcich piatich rokov. Uspokojenie nesmie byť nižšie ako 30 % z nezabezpečenej pohľadávky. To platí aj pre uspokojenie veriteľa, ktorého pohľadávka je zabezpečená iba majetkom tretej osoby.

(5)Návrh splátkového kalendára musí obsahovať aspoň o 10 % vyššie uspokojenie nezabezpečených veriteľov, ako by dosiahli v konkurze podľa tejto časti zákona. Ak žiaden z nezabezpečených veriteľov nepodal na súde námietku, má sa za to, že návrh splátkového kalendára takéto uspokojenie poskytuje.

(6)Návrh splátkového kalendára musí byť zostavený tak, aby bol splniteľný vzhľadom na možnosti dlžníka, najmä s prihliadnutím na jeho budúce príjmy, nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a jeho vyživovaných osôb, na plnenie vyživovacej povinnosti dlžníkom a na plnenie oddlžením nedotknutých pohľadávok.

(7)Ak pomery dlžníka neumožňujú zostaviť splátkový kalendár, správca to oznámi v insolvenčnom registri. Zverejnením oznámenia sa konanie končí. Ak pomery dlžníka neumožňujú zostaviť splátkový kalendár, správca odporučí dlžníkovi, aby podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

Každý veriteľ, ktorý môže byť splátkovým kalendárom dotknutý, môže podať u správcu do 90 dní od zverejnenia návrhu splátkového kalendára námietku. K námietkam veriteľov sa správca vyjadrí. Ak je to vhodné, správca zabezpečí aj vyjadrenie dlžníka. Ak k tomu smerujú námietky veriteľov, správca môže upraviť návrh splátkového kalendára v prospech veriteľov.

(1)Súd určí splátkový kalendár po tom, ako sa správca vyjadril k námietkam veriteľov, ak nie sú dôvody na zastavenie konania. Pri určení splátkového kalendára súd vychádza z návrhu správcu, pravidiel pre zostavenie návrhu splátkového kalendára, pričom prihliadne aj na námietky veriteľov a na iné známe okolnosti. Na oneskorene podané námietky súd neprihliada.

(2)Ak sú podané námietky, súd spravidla vypočuje správcu. Môže nariadiť aj pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Ak nenariadi pojednávanie, súd rozhodne do 30 dní. Ak návrh nie je úplný, bezodkladne vyzve správcu, aby návrh doplnil alebo opravil, prípadne môže vrátiť návrh správcovi na prepracovanie.

(3)Ak bolo nariadené pojednávanie, ten, kto podal námietku, má právo sa k návrhu splátkového kalendára na pojednávaní vyjadriť, ak sa pojednávania zúčastní. Neúčasť toho, kto podal námietku na pojednávaní, nie je dôvodom na odročenie pojednávania.

(4)Ak súd zistí, že pomery dlžníka neumožňujú určiť splátkový kalendár, konanie zastaví. Súčasne v uznesení poučí dlžníka o možnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

(1)Ak celkové plnenie pre nezabezpečeného veriteľa podľa splátkového kalendára

(2)Plnenie splátkového kalendára začína prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol určený splátkový kalendár.

(3)Plnenie splátkového kalendára pri pohľadávke zabezpečenej majetkom, ktorý patrí dlžníkovi, začína prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k zániku zabezpečovacieho práva. Na neuspokojenú časť pôvodne zabezpečenej pohľadávky je dlžník povinný splniť veriteľovi kvótu určenú súdom.

(4)Dlžník sa po určení splátkového kalendára môže písomne dohodnúť s veriteľom na inej lehote splatnosti splátok.

(5)Ak pred určením splátkového kalendára začalo súdne konanie alebo iné konanie o zaplatenie pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená iba splátkovým kalendárom (§ 166a), takéto konanie pokračuje i naďalej. Rozhodnutie, ktoré zaväzuje dlžníka zaplatiť pohľadávku, však možno vykonať iba v rozsahu a v lehotách podľa splátkového kalendára.

Ak dlžník počas konania o určenie splátkového kalendára zomrie, súd konanie zastaví.

Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka sa splátkový kalendár stáva neúčinný.

(1)Účastníkom konania je dlžník (úpadca). V konkurze sú účastníkmi konania aj veritelia, ktorí si v konkurze spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. V konaní o určení splátkového kalendára sú účastníkmi konania aj veritelia, ktorí podali voči návrhu splátkového kalendára námietky.

(2)Účastníkom konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má konať a rozhodovať; tieto osoby sú účastníkmi konania len pre tú časť konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach a povinnostiach.

(3)Zmena v osobe veriteľa je v konkurze účinná po oznámení pôvodného veriteľa správcovi o zmene v osobe veriteľa. V konkurze podľa tejto časti zákona je postúpenie pohľadávky účinné iba vtedy, ak sa postúpi celá prihlásená pohľadávka. V pochybnostiach platí, že pôvodný veriteľ postúpil celú prihlásenú pohľadávku. O vstupe nového veriteľa do konania alebo o potvrdení prechodu pohľadávky súd nerozhoduje.

(4)Ustanovenia § 27 ods. 2 písm. b), c), f) až h) a § 27 ods. 3 až 5 sa použijú primerane.

Súd nevyzýva dlžníka na opravu alebo doplnenie návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára.

Súd skúma miestnu príslušnosť iba do vyhlásenia konkurzu alebo do poskytnutia ochrany pred veriteľmi; inak sa pri skúmaní miestnej príslušnosti postupuje podľa Civilného mimosporového poriadku.

(1)Návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára možno vziať späť do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo uznesenia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi; na neskôr podané späťvzatie návrhu súd neprihliada.

(2)Ak je návrh vzatý späť, súd konanie zastaví.

Ak počas konkurzného konania alebo konania o návrhu na určenie splátkového kalendára je podaný ďalší návrh, súd konanie o ďalšom návrhu zastaví.

(1)Ak má súd pochybnosti, či dlžník má na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov, kedykoľvek počas konania vypočuje dlžníka, najmä ak ide o cudzieho štátneho príslušníka.

(2)Ak súd zistí, že dlžník nemá na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov, konanie zastaví, a ak už rozhodol o oddlžení, rozhodne aj o zrušení oddlženia. Voči tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Rozhodnutie o zrušení oddlženia po nadobudnutí právoplatnosti súd bezodkladne zverejní.

Na konkurzné konanie s cudzím prvkom sa vo vzťahu k členským štátom Európskej únie alebo zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) použijú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Ustanovenia o zmluvnej pokute pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa použijú, ak slovenský súd začal hlavné konkurzné konanie podľa osobitného predpisu.

(1)Súd pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie skúma, či v inom členskom štáte Európskej únie bolo voči dlžníkovi začaté hlavné insolvenčné konanie. Ak zistí, že takéto konanie bolo začaté, vyzve súd správcu ustanoveného v takomto konaní, aby sa vyjadril, či poskytne prísľub podľa osobitného predpisu o insolvenčnom konaní.

(2)Ak správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní poskytne prísľub podľa osobitného predpisu o insolvenčnom konaní a podľa obsahu prísľubu sú primerane chránené všeobecné záujmy miestnych veriteľov, súd konanie zastaví.

Ak Slovenská republika nie je viazaná medzinárodnou zmluvou upravujúcou uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, platí pre uznanie cudzích rozhodnutí v konaniach upravených týmto zákonom zásada vzájomnosti.

(1)Právomoc slovenského súdu na konanie podľa tohto zákona je daná, ak má dlžník na území Slovenskej republiky majetok.

(2)Konkurz vyhlásený slovenským súdom sa vzťahuje aj na majetok, ktorý sa nachádza na území cudzieho štátu, ak to právne predpisy cudzieho štátu umožňujú.

(1)Ak orgán cudzieho štátu začal konanie obdobné konkurznému konaniu podľa tohto zákona (ďalej len „zahraničné konkurzné konanie“), slovenský súd na návrh zahraničného správcu a na základe vzájomnosti uzná účinky zahraničného konkurzného konania na území Slovenskej republiky, ak zahraničný správca preukáže jeho začatie vrátane svojho ustanovenia, ako aj právny záujem na jeho uznaní na území Slovenskej republiky. Uznanie zahraničného konkurzného konania je vylúčené, ak už na území Slovenskej republiky ohľadom toho istého dlžníka prebieha iné zahraničné konkurzné konanie alebo konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie vedené slovenským súdom.

(2)Súd môže aj bez návrhu priznať uznanému zahraničnému konkurznému konaniu na území Slovenskej republiky aj niektoré účinky konkurzného konania podľa tohto zákona alebo určiť, že niektoré účinky zahraničného konkurzného konania sa na územie Slovenskej republiky nevzťahujú.

(3)Slovenský súd aj bez návrhu zruší uznanie zahraničného konkurzného konania, ak zistí, že nie sú splnené predpoklady na uznanie zahraničného konkurzného konania podľa odseku 1.

(4)Uznanie zahraničného konkurzného konania sa zrušuje začatím konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania podľa tohto zákona. Uznanie zahraničného konkurzného konania na území Slovenskej republiky nie je prekážkou začatia konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania podľa tohto zákona.

(1)Návrh na vyhlásenie konkurzu na banku, inštitúciu elektronických peňazí so sídlom v Slovenskej republike, poisťovňu alebo zaisťovňu (ďalej len „slovenská finančná inštitúcia“) je oprávnený podať len príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu, ak je v nútenej správe podľa osobitného predpisu. Návrh na vyhlásenie konkurzu na vybranú inštitúciu podľa osobitného predpisu je oprávnená podať Rada pre riešenie krízových sitácií.

(2)Návrh na vyhlásenie konkurzu na pobočku právnickej osoby s obdobným predmetom podnikania, ako je predmet podnikania slovenskej finančnej inštitúcie so sídlom v inom ako členskom štáte (ďalej len „zahraničná finančná inštitúcia“) zriadenej na území Slovenskej republiky, je oprávnený podať len príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu, ak je v nútenej správe podľa osobitného predpisu.

(3)Reštrukturalizácia slovenskej finančnej inštitúcie alebo pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie sa uskutočňuje v rámci nútenej správy podľa osobitných predpisov. Ustanovenia tretej časti tohto zákona sa na tieto osoby nepoužijú.

(4)O návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1 alebo 2 súd rozhodne ako o návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu; predbežného správcu súd neustanovuje.

(5)Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa rovnako použijú na prevádzkovateľa platobného systému, ktorý nie je Národnou bankou Slovenska, na centrálneho depozitára cenných papierov, na obchodníka s cennými papiermi, na správcovskú spoločnosť, na dôchodkovú správcovskú spoločnosť, na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, na platobnú inštitúciu, na poskytovateľa platobných služieb v obmedzenom rozsahu, na poskytovateľa služieb informovania o platobnom účte, ak ide o právnickú osobu, na zdravotnú poisťovňu, veriteľa podľa osobitného predpisu o úveroch na bývanie, ktorý nie je uvedený v odseku 1, na poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorý nie je uvedený v odseku 1, na emitenta tokenov naviazaných na aktíva, ktorý nie je uvedený v odseku 1, alebo na pobočku obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie zriadenej na území Slovenskej republiky.

(6)Na konkurz banky sa neuplatnia ustanovenia o uspokojovaní spriaznených pohľadávok podľa § 95 ods. 3.

(1)Vyhlásenie konkurzu na majetok prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému uvedeného v zozname Národnej banky Slovenska (ďalej len „platobný systém“) súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi Národnej banke Slovenska; uznesenie tiež bezodkladne doručí Národnej banke Slovenska.

(2)Vyhlásenie konkurzu na majetok banky, pobočky zahraničnej banky, inštitúcie elektronických peňazí alebo pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi Národnej banke Slovenska; uznesenie tiež bezodkladne doručí Národnej banke Slovenska a Rade pre riešenie krízových situácií a Fondu ochrany vkladov.

(3)Vyhlásenie konkurzu na majetok účastníka systému vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi, systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s pokladničnými poukážkami alebo systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s podielovými listami (ďalej len „systém vyrovnania“) súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi Centrálnemu depozitárovi cenných papierov; uznesenie tiež bezodkladne doručí Centrálnemu depozitárovi cenných papierov.

(4)Vyhlásenie konkurzu na majetok obchodníka s cennými papiermi alebo pobočku zahraničného obchodníka s cennými papiermi súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi Centrálnemu depozitárovi cenných papierov a príslušnému orgánu dohľadu; uznesenie tiež bezodkladne doručí Centrálnemu depozitárovi cenných papierov, príslušnému orgánu dohľadu, Rade pre riešenie krízových situácií a Garančnému fondu investícií.

(5)Vyhlásenie konkurzu na majetok poisťovne alebo zaisťovne súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi príslušnému orgánu dohľadu; uznesenie tiež bezodkladne doručí príslušnému orgánu dohľadu.

(6)Vyhlásenie konkurzu podľa odsekov 1 až 5 súd oznámi príslušným orgánom ešte pred zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu.

Ak je úpadcom banka alebo pobočka zahraničnej banky, členom veriteľského výboru je vždy Fond ochrany vkladov; ak je úpadcom banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, členom veriteľského výboru je aj jej správca programu krytých dlhopisov. Ak je úpadcom obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi, členom veriteľského výboru je vždy Garančný fond investícií. Na voľbu ďalších členov veriteľského výboru sa ustanovenia o voľbe členov veriteľského výboru v konkurze použijú primerane.

(1)Vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie na majetok prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému alebo účastníka systému vyrovnania nie sú pri splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom dotknuté

(2)Práva prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému, prevádzkovateľa alebo účastníka systému vyrovnania na zábezpeku, ktorá im bola poskytnutá v súvislosti so systémom vyrovnania, platobným systémom alebo prepojeným systémom, ani práva Národnej banky Slovenska, centrálnych bánk členských štátov alebo Európskej centrálnej banky na zábezpeku, ktorá im bola poskytnutá, nie sú dotknuté vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie na majetok

(3)Ak sú splnené podmienky dohodnuté na uplatnenie a výkon nárokov, zábezpeka podľa odseku 2 môže byť využitá na uplatnenie a výkon nárokov z takej zábezpeky.

(4)Zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo pohľadávky z úverov, ktoré vzniklo medzi osobami podľa § 180 ods. 5 v deň vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie na majetok jednej z týchto osôb, avšak po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie, sa považuje za platne vzniknuté, ak oprávnený zo zabezpečovacieho práva preukáže, že o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie nevedel alebo nemohol vedieť. Ustanovenie prvej vety sa rovnako vzťahuje na pohľadávku zabezpečenú takýmto zabezpečovacím právom.

(5)Zabezpečovaciemu právu vzťahujúcemu sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo pohľadávky z úverov, ktoré vzniklo medzi osobami podľa § 180 ods. 5 nemožno podľa tohto zákona odporovať len z toho dôvodu, že vzniklo neskôr, ako vznikol záväzok, ktorý zabezpečuje.

(6)Ak zmluva o zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo pohľadávky z úverov medzi osobami podľa § 180 ods. 5 umožňuje alebo požaduje výmenu, náhradu alebo doplnenie predmetu zabezpečovacieho práva, odseky 4 a 5 sa vzťahujú rovnako na výmenu, náhradu alebo doplnenie predmetu zabezpečovacieho práva po jeho vzniku.

(7)Právo prevádzkovateľa platobného systému alebo prevádzkovateľa systému vyrovnania na zábezpeku, ktorú poskytuje inému prevádzkovateľovi platobného systému alebo prevádzkovateľovi systému vyrovnania v súvislosti s prepojeným systémom, nie je dotknuté vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie na majetok prevádzkovateľa platobného systému alebo prevádzkovateľa systému vyrovnania, ktorý zábezpeku prijme.

(1)Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát je zmluva podľa slovenského alebo zahraničného práva uzatvorená medzi osobami podľa odseku 5 vo vzťahu k jednému alebo viacerým derivátovým obchodom, obchodom o prevode cenných papierov so spätným prevodom, obchodom s finančnými nástrojmi, pôžičkám cenných papierov, obchodom s devízovými hodnotami, obchodom so zabezpečovacími právami k finančným nástrojom, obchodom s komoditami, prepravou alebo skladovacou kapacitou a zárukami pôvodu elektriny alebo iných komodít alebo obchodom s emisnými kvótami alebo iným obdobným obchodom alebo upravujúca také obchody bez ohľadu na povahu podkladového aktíva a bez ohľadu na to, či sú tieto obchody vyrovnané v hotovosti alebo fyzickým dodaním, a ktorá upravuje výpočet výšky jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti s takou zmluvou alebo podľa takej zmluvy.

(2)Záverečným vyrovnaním ziskov a strát je výpočet, v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, výšky jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti s takou zmluvou o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Spôsob výpočtu výšky takého jediného čistého záväzku si zmluvné strany dohodnú v zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, pričom výpočet sa uskutočňuje s ohľadom na skutočné alebo odhadované straty, prípadne skutočné alebo odhadované zisky zmluvných strán týkajúce sa akýchkoľvek platieb alebo plnení, ktoré by boli uhradené alebo uskutočnené, ak by nedošlo k udalosti, ktorá spôsobila ukončenie alebo zrušenie jedného alebo viacerých takých obchodov, vrátane akýchkoľvek nákladov alebo výnosov vzniknutých v súvislosti s takým ukončením alebo zrušením; výpočet môže vychádzať z kotácií úrokových sadzieb, výmenných kurzov alebo cien získaných od iných účastníkov príslušných finančných trhov v súvislosti s takými ukončenými alebo zrušenými obchodmi.

(3)Konania podľa tohto zákona alebo preventívne konania podľa osobitného predpisu nemajú žiadne účinky na záverečné vyrovnanie ziskov a strát podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak zmluvné strany uzatvorili obchody podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo v súvislosti s ňou a dôjde k ukončeniu alebo zrušeniu obchodov, ktoré podliehajú záverečnému vyrovnaniu ziskov a strát podľa tejto zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, vo vzťahu k týmto obchodom bude splatný iba jediný čistý záväzok, ktorého výška sa určí spôsobom stanoveným v zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má úpadca voči druhej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, správca takú pohľadávku uplatní voči druhej strane iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má druhá strana zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, môže takú pohľadávku uplatniť iba prihláškou vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.

(4)Odstúpenie od zmluvy, ktorej súčasťou je zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, sa nedotýka ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú jej súčasťou. Ak zmluvné strany uzatvorili obchody podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo v súvislosti s ňou a dôjde k odstúpeniu od takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, vo vzťahu k obchodom, ktoré podliehajú záverečnému vyrovnaniu ziskov a strát podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, bude splatný iba jediný čistý záväzok, ktorého výška sa určí spôsobom stanoveným v takej zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má úpadca voči druhej strane takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, správca takú pohľadávku uplatní voči druhej strane iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má druhá strana takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, môže takú pohľadávku uplatniť iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Výpočet jediného čistého záväzku môže zohľadňovať zmluvne určenú hodnotu predmetu zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo pohľadávky z úverov, ktorý poskytla jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane na účely zabezpečenia alebo iného krytia pohľadávok zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.

(5)Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú, ak zmluvu o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát uzatvorili

(1)Ak je úpadcom banka alebo pobočka zahraničnej banky, uspokoja sa z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po uspokojení pohľadávok proti všeobecnej podstate, pred inými nezabezpečenými pohľadávkami pohľadávky z vkladov v tomto poradí:

(1)Právomoc vyhlásiť konkurz na majetok slovenskej finančnej inštitúcie, ako aj viesť konkurzné konanie na majetok slovenskej finančnej inštitúcie má výlučne slovenský súd.

(2)Slovenský súd nemá právomoc vyhlásiť konkurz na majetok právnickej osoby s obdobným predmetom podnikania, ako je predmet podnikania slovenskej finančnej inštitúcie, so sídlom v inom členskom štáte (ďalej len „európska finančná inštitúcia“).

(3)Rozhodnutie orgánu iného členského štátu o vyhlásení konkurzu na európsku finančnú inštitúciu je priamo účinné na území Slovenskej republiky; účinky rozhodnutia nastávajú v Slovenskej republike rovnako ako v členskom štáte, v ktorom bolo rozhodnutie vydané.

(1)Konkurzné konanie na majetok slovenskej finančnej inštitúcie vrátane jej majetku na území iného členského štátu sa uskutočňuje výlučne podľa tohto zákona.

(2)Konkurzné konanie na majetok európskej finančnej inštitúcie vrátane jej majetku na území Slovenskej republiky sa uskutočňuje výlučne podľa práva členského štátu, v ktorom má európska finančná inštitúcia sídlo.

(1)Správca európskej finančnej inštitúcie môže vykonávať svoju právomoc na území Slovenskej republiky rovnako ako v členskom štáte, v ktorom bol ustanovený. Správca európskej finančnej inštitúcie nie je oprávnený na území Slovenskej republiky používať donucovacie prostriedky ani rozhodovať vo veciach, v ktorých rozhodujú na území Slovenskej republiky slovenské súdy. Pri výkone svojich právomocí na území Slovenskej republiky správca európskej finančnej inštitúcie postupuje v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky; výkonom týchto právomocí na území Slovenskej republiky môže poveriť zástupcu.

(2)Pri výkone svojich právomocí na území Slovenskej republiky sa správca európskej finančnej inštitúcie preukazuje úradne osvedčeným odpisom rozhodnutia o svojom vymenovaní spolu s úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka. Vyššie overenie odpisu tohto rozhodnutia sa nevyžaduje.

Správca európskej finančnej inštitúcie alebo orgán iného členského štátu, ktorý vyhlásil konkurz na európsku finančnú inštitúciu, môže požadovať, aby rozhodnutie o vyhlásení konkurzu bolo zapísané do katastra nehnuteľností, obchodného registra alebo iného verejného registra vedeného v Slovenskej republike.

(1)Vyhlásenie konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi prostredníctvom príslušného orgánu dohľadu príslušným orgánom dohľadu všetkých členských štátov; v oznámení súd upozorní príslušný orgán dohľadu na účinky vyhlásenia konkurzu.

(2)Vyhlásenie konkurzu na majetok pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi prostredníctvom príslušného orgánu dohľadu príslušným orgánom dohľadu členských štátov, v ktorých má zahraničná finančná inštitúcia zriadené ďalšie pobočky; oznámenie musí obsahovať upozornenie na účinky konkurzu a na zánik príslušného povolenia. Súd, správca a príslušný orgán dohľadu počas konkurzu pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie koordinujú výkon svojej činnosti s príslušnými orgánmi členských štátov, na území ktorých má zahraničná finančná inštitúcia zriadené ďalšie pobočky.

(3)Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie súd bezodkladne po jeho vydaní zverejní v Úradom vestníku Európskej únie a aspoň v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou v každom členskom štáte, v ktorom slovenská finančná inštitúcia podniká. Uznesenie sa zverejňuje bez odôvodnenia v slovenskom jazyku s nadpisom „Výzva na prihlásenie pohľadávok. Dodržte lehoty.“. Nadpis musí byť uvedený vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie.

(1)Správca bezodkladne po vyhlásení konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie písomne vyzve všetkých známych veriteľov, ktorí majú bydlisko, obvyklý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Vo výzve správca uvedie v slovenskom jazyku najmä spôsob a lehotu na prihlasovanie pohľadávok vrátane potrebných adries na ich riadne prihlásenie spolu s poučením o následkoch zmeškania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a poučením o tom, že aj zabezpečené pohľadávky musia byť prihlásené. Výzva okrem toho obsahuje aj nadpis „Výzva na prihlásenie pohľadávky. Dodržte lehoty.“, ktorý sa uvádza vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie.

(2)Každý veriteľ slovenskej finančnej inštitúcie, ktorý ma bydlisko, obvyklý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, môže prihlásiť svoju pohľadávku aj v úradnom jazyku svojho členského štátu; prihláška v tom prípade musí obsahovať nadpis „Prihlásenie pohľadávky“ v slovenskom jazyku. Správca môže požadovať od veriteľa preklad prihlášky do slovenského jazyka. Prihláška nemusí byť podaná na predpísanom tlačive.

Ak dlžník po vyhlásení konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie splní svoj dlh namiesto správcovi pobočke slovenskej finančnej inštitúcie, ktorá je zriadená v inom členskom štáte, považuje sa dlh za splnený, ak dlžník v čase plnenia svojho dlhu nemohol vedieť o vyhlásení konkurzu. Ak sa dlh splní pred zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Úradnom vestníku Európskej únie, dlžníkova nevedomosť o vyhlásení konkurzu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Ak sa dlh splní po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Úradnom vestníku Európskej únie, dlžníkova vedomosť o vyhlásení konkurzu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

(1)Účinky vyhlásenia konkurzu na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov sa riadia výlučne právom členského štátu, ktorým sa spravuje pracovnoprávny vzťah zamestnanca.

(2)Účinky vyhlásenia konkurzu na zmluvy, na základe ktorých vzniká vlastnícke právo alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, sa riadia výlučne právom členského štátu, na území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza; toto právo sa použije aj na určenie, či ide o nehnuteľnosť.

(3)Účinky vyhlásenia konkurzu na práva k nehnuteľnosti, plavidlu alebo lietadlu, ktoré podliehajú registrácii vo verejnom registri, sa riadia výlučne právom členského štátu, v ktorom sa vedie príslušný verejný register.

Od kúpnej zmluvy uzatvorenej úpadcom ako predávajúcim správca nemôže podľa tohto zákona odstúpiť, ak už došlo k odovzdaniu predmetu kúpy a predmet kúpy sa v čase vyhlásenia konkurzu nachádzal na území iného členského štátu.

Započítanie pohľadávok v konkurze sa spravuje právom členského štátu, ktorým sa riadi pohľadávka úpadcu; tým nie je dotknutá možnosť započítať pohľadávku podľa tohto zákona.

Uplatnenie práv k finančným nástrojom, ktoré sa zapisujú do registra, na účet, do centrálneho depozitného systému alebo do obdobného systému, sa v konkurze riadi právom členského štátu, v ktorom sa príslušný register, účet, centrálny depozitný systém alebo obdobný systém vedie.

(1)Záverečné vyrovnanie ziskov a strát sa v konkurze riadi výlučne právom štátu, ktorým sa spravuje zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.

(2)Obchod so spätným prevodom sa v konkurze riadi výlučne právom štátu, ktorým sa spravuje zmluva o obchode so spätným prevodom.

(3)Obchod uskutočnený na organizovanom trhu sa v konkurze riadi výlučne právom štátu, ktorým sa spravuje zmluva, na základe ktorej bol obchod uzatvorený.

(4)V konkurze nemožno odporovať právnemu úkonu, ak ten, proti komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatňuje, preukáže, že právny úkon sa spravuje právom iného členského štátu a že toto právo nepripúšťa možnosť odporovať tomuto právnemu úkonu.

(5)Účinky vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce súdne konanie týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu sa riadia výlučne právom členského štátu, v ktorom sa súdne konanie vedie.

(1)Ak po vyhlásení konkurzu úpadca prevedie nehnuteľnosť, platnosť právneho úkonu sa posudzuje podľa práva členského štátu, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

(2)Ak po vyhlásení konkurzu úpadca prevedie plavidlo, lietadlo alebo finančný nástroj, ktorý sa zapisuje do registra, na účet, do centrálneho depozitného systému alebo do obdobného systému, platnosť právneho úkonu sa posudzuje podľa práva členského štátu, v ktorom sa príslušný register, účet, centrálny depozitný systém alebo obdobný systém vedie.

Ustanovenia § 188 až 193 sa použijú, ak je úpadcom slovenská finančná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie.