Plošné uchovávanie údajov o komunikácii: od Digital Rights Ireland po Tele2

Právna veta

Všeobecné a nediferencované uchovávanie prevádzkových a lokalizačných údajov všetkých účastníkov elektronickej komunikácie na účely boja proti trestnej činnosti je v rozpore s právom Únie. Prípustné je len cielené uchovávanie ohraničené objektívnymi kritériami a s prístupom orgánov podliehajúcim predchádzajúcemu preskúmaniu súdom alebo nezávislým správnym orgánom.

Otázka, do akej miery smie štát ukladať telekomunikačným operátorom uchovávať údaje o tom, kto s kým, kedy a odkiaľ komunikoval, patrí k najdlhšie riešeným v európskom práve ochrany súkromia. Dve rozhodnutia Súdneho dvora EÚ určili jej rámec.

Digital Rights Ireland (C-293/12 a C-594/12), rozsudok z 8. apríla 2014

Súdny dvor vyhlásil za neplatnú smernicu 2006/24/ES o uchovávaní údajov. Uložená povinnosť plošne uchovávať prevádzkové a lokalizačné údaje všetkých účastníkov predstavovala mimoriadne rozsiahly zásah do práv podľa článkov 7 a 8 Charty základných práv EÚ (rešpektovanie súkromného života a ochrana osobných údajov).

Súd vytkol najmä, že smernica:

• sa vzťahovala na všetkých používateľov a všetky prostriedky komunikácie bez akejkoľvek diferenciácie, obmedzenia alebo výnimky vo vzťahu k cieľu boja proti závažnej trestnej činnosti,
• nestanovila objektívne kritériá na obmedzenie prístupu orgánov k údajom a jeho následné využitie, ani predchádzajúce preskúmanie súdom či nezávislým orgánom,
• určila dobu uchovávania (6 – 24 mesiacov) bez rozlíšenia podľa kategórií údajov a ich možnej užitočnosti.

Tele2 Sverige a Watson (C-203/15 a C-698/15), rozsudok z 21. decembra 2016

Po zrušení smernice viaceré štáty ponechali národnú úpravu uchovávania. Súdny dvor v Tele2 uzavrel, že aj národná právna úprava, ktorá na účely boja proti trestnej činnosti stanovuje všeobecné a nediferencované uchovávanie všetkých prevádzkových a lokalizačných údajov všetkých účastníkov, je v rozpore s právom EÚ (smernica 2002/58/ES vykladaná vo svetle Charty).

Prípustné je len cielené uchovávanie, ktoré je:

• obmedzené na to, čo je nevyhnutne potrebné,
• ohraničené vo vzťahu ku kategóriám údajov, prostriedkom komunikácie, dotknutým osobám a dobe uchovávania na základe objektívnych dôkazov,
• spojené s prístupom orgánov podliehajúcim predchádzajúcemu preskúmaniu súdom alebo nezávislým správnym orgánom a s uchovávaním údajov na území EÚ a ich zničením po uplynutí doby.

Neskoršia judikatúra (napr. La Quadrature du Net) tieto závery spresnila a pripustila za prísnych podmienok všeobecné uchovávanie IP adries priradených zdroju pripojenia a tzv. rýchle uchovanie (quick freeze).

Premietnutie do slovenského práva

Slovenská úprava data retention v zákone o elektronických komunikáciách bola predmetom konania pred Ústavným súdom SR, ktorý relevantné ustanovenia posúdil ako nesúladné s ústavou a s právom EÚ (nález sp. zn. PL. ÚS 10/2014). Pre prax to znamená, že dôkazy získané výlučne na základe plošného uchovávania môžu byť procesne spochybniteľné; obhajoba by mala v konkrétnej veci preveriť právny základ a spôsob získania prevádzkových údajov.