Nevyčerpaná dovolenka: kedy neprepadá a kedy sa musí preplatiť (Schultz-Hoff, Max-Planck)

Právna veta

Nárok na minimálnu platenú dovolenku za kalendárny rok nezaniká uplynutím referenčného obdobia alebo obdobia na prenesenie, ak zamestnanec nemal možnosť dovolenku čerpať (napr. pre dlhodobú práceneschopnosť) alebo ak ho zamestnávateľ nevyzval a nepoučil o možnosti dovolenku vyčerpať a o následku jej straty. Pri skončení pracovného pomeru sa nevyčerpaná dovolenka musí finančne nahradiť.

Schultz-Hoff (C-350/06)

Zamestnanec, ktorý bol počas celého referenčného obdobia práceneschopný, nestráca nárok na platenú dovolenku. Vnútroštátna úprava môže obmedziť prenos dovolenky do ďalšieho obdobia, no obdobie na prenesenie musí byť dostatočne dlhé (judikatúra akceptuje spravidla aspoň 15 – 18 mesiacov). Pri ukončení pracovného pomeru vzniká nárok na peňažnú náhradu za nevyčerpanú dovolenku.

Max-Planck (C-684/16) a Kreuziger (C-619/16)

Dovolenka neprepadá automaticky len preto, že zamestnanec nepožiadal o jej čerpanie. Zamestnávateľ musí:

• zamestnanca vyzvať, aby dovolenku čerpal,
• poučiť ho — jasne a včas — že ak ju nevyčerpá, dovolenka (alebo náhrada) prepadne.

Dôkazné bremeno o splnení tejto povinnosti nesie zamestnávateľ. Ak ju nesplnil, nevyčerpaná dovolenka sa prenáša a pri skončení pomeru sa prepláca.

Neidel (C-337/10)

Nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku pri skončení pomeru sa vzťahuje minimálne na štyri týždne podľa smernice; členský štát môže priznať viac.

Význam pre prax

• Zamestnávateľ by mal počas roka evidovať stav dovoleniek a písomne vyzývať zamestnancov na jej čerpanie, s poučením o následkoch.
• Pri dlhodobej PN sa dovolenka kumuluje a neprepadá počas primeraného obdobia na prenesenie.
• Pri skončení pracovného pomeru je náhrada za nevyčerpanú (minimálne štvortýždňovú) dovolenku nárokom zo zákona — dohoda o jej „vzdaní sa" počas trvania pomeru je neplatná.