Zamestnávateľ musí mať objektívny systém evidencie denného pracovného času (CCOO)

Právna veta

Smernica o pracovnom čase a smernica o BOZP v spojení s Chartou bránia úprave, ktorá zamestnávateľom neukladá povinnosť zaviesť objektívny, spoľahlivý a dostupný systém merania dĺžky denného pracovného času každého pracovníka. Bez takého systému nemožno objektívne určiť počet odpracovaných hodín, ich rozvrhnutie, ani rozsah nadčasov.

Skutkový stav

Španielsky odborový zväz sa domáhal, aby bola spoločnosť povinná viesť evidenciu denného pracovného času svojich zamestnancov. Zamestnávateľ evidoval len nadčasy a odovzdával mesačný súhrn; bežný začiatok a koniec pracovného času neevidoval. Vnútroštátny súd sa obrátil na Súdny dvor s otázkou, či to zodpovedá právu EÚ.

Právne posúdenie

Súdny dvor uviedol, že právo na obmedzenie maximálneho pracovného času a na denný a týždenný odpočinok je zakotvené v Charte základných práv EÚ a konkretizované smernicou 2003/88/ES. Toto právo by bolo zbavené účinku, keby pracovník nemal k dispozícii nástroj, ktorým vie preukázať počet skutočne odpracovaných hodín.

Bez systému evidencie:

• pracovník nesie neprimerané dôkazné bremeno pri uplatňovaní svojich nárokov,
• orgány inšpekcie práce nemajú podklad na kontrolu,
• rozlíšenie riadneho času a nadčasu je len na tvrdení zamestnávateľa.

Členské štáty majú priestor pri určení konkrétnej formy systému (papierová, elektronická, s ohľadom na veľkosť podniku a povahu činnosti), samotná povinnosť merať čas je však bezpodmienečná.

Význam pre prax

• Evidencia „len nadčasov" nestačí — treba zaznamenávať začiatok a koniec pracovného času, resp. časové rozpätie výkonu práce, vrátane prestávok.
• Platí to aj pri práci z domu a pri flexibilnom čase; systém musí byť dostupný pracovníkovi aj kontrolným orgánom.
• Slovenský Zákonník práce povinnosť viesť evidenciu pracovného času obsahuje (§ 99); rozsudok CCOO posilňuje výklad, že evidencia musí byť úplná a preukázateľná, nie formálna.