Právna revue
Európske právo

Judikatúra s komentárom

Plošné uchovávanie údajov o komunikácii: od Digital Rights Ireland po Tele2

Súdny dvor Európskej únie · C-293/12 a C-594/12; C-203/15 a C-698/15 · 21. 12. 2016

Súdny dvor EÚ dvakrát vyslovil, že všeobecné a nediferencované uchovávanie prevádzkových a lokalizačných údajov je v rozpore s Chartou. Rozoberáme obe rozhodnutia a ich premietnutie do slovenského práva.

RedakciaAktualizované 6 min čítania

Právna veta

Smernica 2006/24/ES o plošnom uchovávaní údajov o komunikácii je neplatná. Právo Únie bráni aj vnútroštátnej úprave, ktorá na účely boja proti trestnej činnosti stanovuje všeobecné a nediferencované uchovávanie všetkých údajov o prenose dát a polohe všetkých účastníkov. Prípustné je len cielené uchovávanie obmedzené na to, čo je prísne nevyhnutné, a prístup orgánov k údajom len na účely boja proti závažnej trestnej činnosti, spravidla po predchádzajúcom preskúmaní súdom alebo nezávislým orgánom.

Stav k 4. októbru 2026. Rozsudky Súdneho dvora (veľká komora) z 8. apríla 2014 (C-293/12 a C-594/12, Digital Rights Ireland) a z 21. decembra 2016 (C-203/15 a C-698/15, Tele2 Sverige a Watson).

Otázka, do akej miery smie štát ukladať poskytovateľom elektronických komunikácií uchovávať údaje o tom, kto s kým, kedy a odkiaľ komunikoval, patrí medzi najdlhšie riešené otázky európskeho práva ochrany súkromia. Rámec jej riešenia vytvorili dva rozsudky Súdneho dvora.

Digital Rights Ireland (C-293/12 a C-594/12), 8. apríla 2014

Súdny dvor rozhodol, že smernica 2006/24/ES o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných pri poskytovaní verejne dostupných elektronických komunikačných služieb je neplatná. Smernica ukladala poskytovateľom povinnosť uchovávať prevádzkové a lokalizačné údaje a sprístupniť ich orgánom na účely vyšetrovania závažnej trestnej činnosti. Súdny dvor ju posudzoval vo vzťahu k právu na rešpektovanie súkromného života (čl. 7 Charty základných práv EÚ) a k právu na ochranu osobných údajov (čl. 8 Charty).

Súdny dvor dospel k záveru, že normotvorca Únie prekročil hranice zásady proporcionality (bod 69). Dôvody:

  • smernica sa všeobecne týkala všetkých osôb, všetkých prostriedkov elektronickej komunikácie a všetkých prevádzkových údajov bez rozlíšenia, obmedzenia alebo výnimky vzhľadom na cieľ boja proti závažnej trestnej činnosti (body 57 až 59). Týkala sa aj osôb bez akejkoľvek súvislosti s trestnou činnosťou a osôb viazaných služobným tajomstvom,
  • neobsahovala objektívne kritérium na vymedzenie prístupu orgánov k údajom a ich neskoršieho použitia. Prístup nepodliehal predchádzajúcej kontrole súdom alebo nezávislým správnym orgánom (body 60 a 62),
  • doba uchovávania bola stanovená v rozmedzí 6 až 24 mesiacov bez rozlíšenia medzi kategóriami údajov a bez objektívnych kritérií (body 63 a 64),
  • neobsahovala dostatočné záruky bezpečnosti a ochrany údajov. Poskytovatelia mohli pri stanovení úrovne bezpečnosti zohľadniť ekonomické úvahy a smernica nezaručovala nenávratné zničenie údajov po uplynutí doby uchovávania (bod 67),
  • nevyžadovala uchovávanie údajov na území Únie, takže nebolo úplne zaručené, že dodržiavanie požiadaviek bude kontrolovať nezávislý orgán (bod 68).

Súdny dvor preto neskúmal platnosť smernice vo vzťahu k slobode prejavu podľa čl. 11 Charty (bod 70).

Tele2 Sverige a Watson (C-203/15 a C-698/15), 21. decembra 2016

Po zrušení smernice viaceré štáty ponechali vnútroštátne úpravy uchovávania údajov. Rozsudok sa týkal švédskej a britskej úpravy. Súdny dvor vyložil čl. 15 ods. 1 smernice 2002/58/ES o súkromí a elektronických komunikáciách v spojení s článkami 7, 8, 11 a čl. 52 ods. 1 Charty a rozhodol:

  1. Právo Únie bráni vnútroštátnej úprave, ktorá na účely boja proti trestnej činnosti stanovuje všeobecné a nediferencované uchovávanie všetkých údajov o prenose dát a polohe všetkých účastníkov a registrovaných užívateľov týkajúce sa všetkých prostriedkov elektronickej komunikácie.
  2. Právo Únie bráni aj úprave, ktorá upravuje prístup orgánov k uchovávaným údajom, ale tento prístup neobmedzuje len na účely boja proti závažnej trestnej činnosti, nepodmieňuje ho predbežným preskúmaním súdom alebo nezávislým správnym orgánom a nevyžaduje uchovávanie údajov na území Únie.

Čo je prípustné

Súdny dvor pripustil cielené uchovávanie údajov na účely boja proti závažnej trestnej činnosti, ak je obmedzené na to, čo je prísne nevyhnutné z hľadiska kategórií údajov, komunikačných prostriedkov, dotknutých osôb a doby uchovávania (bod 108). Úprava musí:

  • stanoviť jasné a presné pravidlá o rozsahu a uplatnení opatrenia a minimálne požiadavky (bod 109),
  • vychádzať z objektívnych kritérií, ktoré vymedzujú okruh dotknutých osôb. Tým môže byť napríklad geografické kritérium, ak orgány na základe objektívnych skutočností usudzujú, že v určitej oblasti je vysoké riziko prípravy alebo páchania závažných trestných činov (body 110 a 111).

Podmienky prístupu orgánov

  • Prístup k uchovávaným údajom môže odôvodniť len boj proti závažnej trestnej činnosti (bod 115).
  • Úprava musí obsahovať hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky prístupu na základe objektívnych kritérií. V súvislosti s bojom proti kriminalite možno prístup spravidla poskytnúť k údajom osôb podozrivých z prípravy, páchania alebo spáchania závažného trestného činu alebo osôb, ktoré sa na ňom nejako podieľali (bod 119).
  • Prístup spravidla podlieha predchádzajúcemu preskúmaniu súdom alebo nezávislým správnym orgánom, okrem riadne odôvodnených naliehavých prípadov (bod 120).
  • Orgány majú informovať dotknuté osoby, hneď ako to nemôže ohroziť vyšetrovanie (bod 121).
  • Poskytovatelia musia prijať vhodné technické a organizačné opatrenia na ochranu údajov a nezávislý orgán musí kontrolovať dodržiavanie ochrany (body 122 a 123).

Premietnutie do slovenského práva

Povinnosť uchovávať údaje bola na Slovensku zavedená v zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Ústavný súd SR pozastavil účinnosť § 58 ods. 5 až 7 a § 63 ods. 6 tohto zákona už v roku 2014. Vo veci PL. ÚS 10/2014 následne rozhodol nálezom z 29. apríla 2015. Z dostupných odborných zdrojov vyplýva, že sa v ňom oprel o ochranu súkromia a o rozsudok Digital Rights Ireland. Znenie nálezu a súčasnú úpravu sprístupňovania prevádzkových údajov orgánom činným v trestnom konaní si pred praktickým použitím overte v aktuálnom znení právnych predpisov.

Význam pre prax

  • Obhajoba: ak sa dôkaz v trestnom konaní opiera o prevádzkové a lokalizačné údaje, treba preveriť právny základ ich získania a ich súlad s právom Únie a so slovenskou ústavou. Samotné zistenie nesúladu však neznamená automaticky procesnú nepoužiteľnosť dôkazu. O tom rozhoduje súd.
  • Poskytovatelia elektronických komunikácií: povinnosť uchovávať údaje musí mať jasný zákonný základ a primerané záruky. Údaje, ktoré slúžia na fakturáciu alebo prevádzku, sa riadia inými pravidlami než uchovávanie na účely boja proti kriminalite.
  • Firmy a zamestnávatelia: pri zbere údajov o komunikácii zamestnancov platí aj proporcionalita podľa GDPR. Pozri GDPR pre malé firmy: šesť vecí.
  • Neskoršia judikatúra Súdneho dvora (napríklad La Quadrature du Net, 2020) tieto závery spresnila a za prísnych podmienok pripustila v určitých prípadoch aj rozsiahlejšie uchovávanie. Pred použitím týchto výnimiek je potrebné preštudovať konkrétne rozsudky.

Často kladené otázky

Zrušil Súdny dvor povinnosť uchovávať údaje úplne?

Nie. Digital Rights Ireland zrušil smernicu 2006/24/ES. Tele2 následne uviedol, že právo Únie nebráni cielenému uchovávaniu na účely boja proti závažnej trestnej činnosti, ak je obmedzené na to, čo je prísne nevyhnutné.

Môže štát získať údaje o mojej komunikácii pri každom trestnom čine?

Podľa Tele2 možno prístup k uchovávaným údajom na účely boja proti kriminalite odôvodniť len bojom proti závažnej trestnej činnosti.

Kto rozhoduje o prístupe orgánov k údajom?

Spravidla súd alebo nezávislý správny orgán pred poskytnutím údajov, okrem riadne odôvodnených naliehavých prípadov (bod 120).

Týka sa to aj obsahu správ?

Rozsudky sa týkajú údajov o prenose dát a polohe (kto, komu, kedy, odkiaľ), nie obsahu komunikácie. Obsah komunikácie chránia osobitné pravidlá o dôvernosti komunikácie.

Právne predpisy a rozhodnutia

  • Charta základných práv EÚ, čl. 7, 8, 11 a 52 ods. 1
  • Smernica 2002/58/ES o súkromí a elektronických komunikáciách, čl. 15 ods. 1
  • Smernica 2006/24/ES o uchovávaní údajov (neplatná)
  • Rozsudok Súdneho dvora z 8. apríla 2014, C-293/12 a C-594/12, Digital Rights Ireland
  • Rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2016, C-203/15 a C-698/15, Tele2 Sverige a Watson
  • Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách; nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 10/2014

Zhrnutie a komentár k rozhodnutiu majú informatívny charakter a nie sú právnym poradenstvom v konkrétnej veci.

ochrana súkromiadata retentionSúdny dvor EÚCharta

Súvisiace

Európske právo

Právo byť zabudnutý: rozsudok Google Spain a jeho hranice

Súdny dvor EÚ priznal jednotlivcovi právo žiadať odstránenie odkazov z výsledkov vyhľadávania na jeho meno. Rozoberáme test rovnováhy, úlohu prevádzkovateľa vyhľadávača a neskoršie spresnenie územného rozsahu.

6 min13. 5. 2014C-131/12 (Google Spain)